Po 9. mesiacoch čakania sa nám narodil malý Louis Junior ktorý sa podobal na mňa. Nevedela som vysloviť tie pocity ktoré boli keď som videla Louisa ako drží malého.Po niekoľkých dňoch ma pustili domov s úsmevom som opúšťala nemocnicu. Keď sme došli domov Louis mi dal malú obálku.Čo to je?"šepla som pretože malý spinkal a nechcela som ho zobudiť,,.Malé prekvapie"šepol,,.Otvorila som obálku a v nej letenky do Londýna.Woow to je milé."Chytila som ho a dala mu pusu,,.Ďakujem honey,"usmial sa a oplatil,,.Presne v piatok sme leteli do Londýna,celé letisko bolo zaplavené fanúšikmi a novinármi.Bála som sa vystúpiť a nastúpiť do auta keďže toľko dievčat pišťalo pre to lebo vidia Louisa."Zasmial sa a povedal,,honey neboj ochránim ťa a malého tiež.Prišli sme do môjho starého domu v ktorom som bývala pred tým ako som sa odsťahovala.V sobotu sme sa rozhodli že navštívime môjho brata Connora."Prebalila som malého,obliekla a vybrali sme sa za ním,,."Zazvonila som na zvonček a čakali sme kým otvorí,,."Otvoril dvere a radostne ma chytil okolo pasu a pevne stisol,,Segrraaa"radostne zvolal,,.Connooor"snažila som sa dýchať,,aký bol let?ako sa má malý?a vlastne ako sa volá?"nevedela som na ktorú otázku skôr odpovedať,,.Let bol dobrý,malý sa ma zatial dobre a volá sa Louis Junior. A ty sa máš ako bro?"stiekli mu slzy,,chýbala si mi velmi.