"Luhan hyung počkaj na mňa!!! Pôjdeme spolu. " menší chlapec sa zastavil v strede cesty na krik mladšieho spolubývajúceho ,ktorý sa niesol celou školnou chodbou. Niektorý študenti to ignorovali, z niektorých sršali len závistné a nenávistné pohľady .
Možno sa pýtate prečo?
Pretože mladší chlapec menom Sehun je najpopulárnejší študent či už medzi študentkami ale aj medzi učiteľmi. Učitelia ho priam zbožňujú. Jeho výzor sa rovná hlavnému hrdinovi v najpredávanejšom románe . Vysoká postava, jemné hnedé vždy upravené vlasy, narúžovelé pery. Vždy mu na tvári pohráva šarmantný úsmev, ktorý by dostal každého do kolien. Nielen ženské pohlavia.
"Sehun, zlez zo mňa, ľudia sa na nás pozerajú a je to nepríjemné. " mladší chlapec obmotal svoje paže okolo krku menšieho chlapca a nehybne stáli v strede chodby.
"Ale hyung!! Keby som ťa pustil tak by si ma nepočkal a zdrhol by si mi. Takto mi aspoň neujdeš. " na tvári mladšieho chlapca bol ten známy úsmev, ktorý by dokázal každého opantať ale menší chlapec ho nemohol vidieť ,pretože stál so sklopenou hlavou a s rumencom na tvári od hanby. Alebo to bolo z jeho prítomnosti?
Spomínaný menší chlapec menom Luhan je normálny študent. Tichý introvert, hanblivý a celkom obyčajný. Útla postava pripomínajúca ženské telo, rozcuchané svetlo hnedé vlasy, hlboké ale pripomínajúce jelenie oči, menšie ale rozkošne narúžovelé pery.
"Sehun, naozaj ma pusti. Neujdem znovu. Sľubujem." mladší spustil ruky pozdĺž tela a na perách mu stále pohrával široký úsmev. Menší zdvihol zrak a zapozeral sa mladšiemu do očí. Menšiemu jemne sčerveneli špičky uši a po tele rozlialo horko. Hneď sklopil hlavu.
Sú spolubývajúci 11 mesiacov, presnejšie 335 dní ale stále si menší nedokázal zvyknúť na pozornosť od mladšieho. Zo všetkých tých ľudí na škole sa rozprával práve s ním ,trávil čas práve s ním. Zakaždým sa pýtal prečo práve on? Nerozumel tomu. Nebol ničím výnimočný aby si zaslúžil takú pozornosť.
"Luhan hyung? Máš dnes čas?" menší spozornel, začal prešľapovať z jednej nohy na druhú a počas toho sa hral s prstami.
"No..j-ja...uhm....asi áno. " šepol dostatočne nahlas aby ho mladší počul.
"Super. Pozrieme si nejaký film alebo pôjdeme do baru?" mladší prehodil jednu svoju ruku okolo menšieho pliec a pomaly ho viedol k ich dormu.
"Huh?"
"Či si pozrieme film alebo pôjdeme si užívať naše mládí ? "
"O-oh...dnes by som chcel ostať v dorme p-pokiaľ ti to nevadí. " z vačku mladší vytiahol zväzok kľúčov a vložil ich do zámku. Hneď ako sa dostali dnu, mladší vyšprintoval do 'obývačky' a hodil sa na gauč. Začal prezerať filmy.
Menší sa zatiaľ šiel prezliecť do pohodlnejšieho oblečenia a následne sa usadil vedľa mladšieho.
Vždy bol v pozere a držal si odstup pretože nevedel ako sa k nemu chovať. Nemal veľa priateľov...okrem Sehuna? Kvôli nemu dostával značnú pozornosť a nenávisť od ostatných a preto si nedokázal nájsť priateľov ale bolo mu to vpodstate jedno. Nikdy nechcel byť ten najdokonalejší,najpopulárnejší cassanova ,ktorý by bol obklopený dievčatami. Nebol by to on. Sehun mal všetko no ale nechoval sa tak ako očakával menší. Čakal typického chladného bad boya ale dočkal sa opaku. Milý, slušne vychovaný,vždy s úsmevom na tvári a dobrý výzor bola len čerešnička na torte.
