Nočný kľud narúšala doprava na hlavnej ceste. Autá nedbalo zabáčali na križovatkách, ignorujúc priechod pre chodcov, rapídne vyššou rýchlosťou ako je povolené. Nie že by ma to zaujímalo. Nie, že by ma vôbec niečo zaujímalo. Vstupujúc na priechod som tajne dúfala, že osoba sediaca v rútiacej sa bielej dodávke s obrovským nápisom sponzorujúcim Bio potraviny má na práci lepšie veci ako sledovať dianie na ceste. Ak už ma má niečo zraziť tak nech sú to Bio potraviny. Taký menší paradox. A tie mám rada. Ako keď moju tetu Susan, večnú alkoholičku, zrazila sanitka, ktorá jej bola zavolaná pri bar, kvôli ohromnému množstvu alkoholu, ktorý vypila. Avšak ochrnutý zákazník, ktorý jej sanitku zavolal, ju nebol schopný udržať na mieste. Čudujme sa.
Tetička Susan si asi povedala, že svojej sanitke pôjde na proti. Istým spôsobom sa jej to podarilo. Aj keď jej záchranári dali prvú pomoc, vbehnúť rozbehnutej sanitke do cesty nie je len tak. Vnútorné krvácanie do mozgu, poškodené orgány, ktoré už tak šlapali z posledného a veľké krvácanie- aj keď úprimne strácala viac alkoholu ako krvi. Skrátka. Nezlúčitené zo životom.
A potom ste dotiahnutý na pohreb a široká verejnosť očakáva krokodílie slzy. Nie, že by mi to nebolo ľúto ale bola to až priveľká absurdita. Zvlášť, keď sa na pohrebe objaví ten vozičkár, ktorý jej tu sanitku privolal. Chudák. Akoby už tak nemal ťažký život. Aby sa necítil menejcenne, snaží sa pomáhať komu sa dá, ale zjavne je narodený pod blbou hviezdou. Hold pomoc sa nevypláca, ale schválne, ako asi prišiel k tomu vozíčku?
Dodávka zastavila.
YOU ARE READING
Zápisky Samotára
RandomLen myšlienkové dedukcie a spomienky emocionálne nedotknuteľnej teenegerky, ktorá vníma svet inak. Myšlienky a charakteristiku Samotárky pochopíš v útržkoch. Žiadna dejová línia. Toto je absurdita podaná v niekoľkých častiach.
