Asi to poznáte. Zacinká mobil a vy s jasotom nadskočíte, že vám váš potencionálny budúci bývalý odpísal a predĺžil tak nadbytočné konverzácie o ničom. Nu, aspoň chvíľkový pocit šťastia. Škoda, že tak pominuteľný. Ale keďže v tomto svete je radosti málo, udržiavate to ako sa len dá. A tralala. Láska sa zrodila. Mesiac, dva, tri, polroka. A počiatočná zamilovanosť vás prešla jak psa auto. Alebo jeho, na tom už nezáleží.
A takto nejak to pokračuje celý život. Až nenájdete niekoho, koho budete milovať do tej doby, kým budete dostatočne starý, aby ste si uvedomili, že iný už asi nebude. Tak v rámci potreby mať pri sebe aspoň niekoho sa zmierite s faktom, že je lepšie veci nechať tak jak je.
Táto dedukcia pri stalkovaní zamilovaných hrdličiek pod zákonom ma priviedla k dvom záverom. A to- uvedomte si svoju (ne)emocionálnu stabilitu a rozhodnite sa, či vôbec dokážete zniesť niekoho iného ako seba a svojho domáceho miláčika a dopredu zavrhnite všetky výhliadky do nadbytočných nocí strávených hrkotaním svojej drahej polovičke o večnej láske. Predsa len. Po roku plánovania spoločného života sa ťažko vysvetľuje, že ste len sociopat so sklonmi k manipulácii a daná osoba vás už tak nejak omrzela. A druhý záver- ak ste osoba, ktorej jediné životné poslanie je založiť si rodinu, milovať svojho muža a vychovávať deti, uistite sa, či náhodou práve váš muž neni sociopat so sklonmi k manipulácii.
Ale to len tak, mimo reči.
YOU ARE READING
Zápisky Samotára
RandomLen myšlienkové dedukcie a spomienky emocionálne nedotknuteľnej teenegerky, ktorá vníma svet inak. Myšlienky a charakteristiku Samotárky pochopíš v útržkoch. Žiadna dejová línia. Toto je absurdita podaná v niekoľkých častiach.
