||Brother 2

||12

Yoongi by teraz potreboval Hoseokovo objatie a hrejivú náruč. Miesto toho sedí v kúpeľni na zemi a slzy si necháva voľne stekať po tvári. Začína byť zmätený zo všetkého, čo sa okolo neho deje. Najprv Jimin, ktorý ho pred štyrmi rokmi odmietol a teraz po ňom ide a Namjoon, na ktorého úplne zabudol. Trhane sa nadýchol a snažil sa upokojiť. Nepomáhalo mu v tom to, že počul Jiminov krik Jungkookovho mena a smiech. Nevedel, čo si myslieť. Iba oni dvaja vedia čo tam robia a Yoongiho to zaujímalo. Možno som iba hlúpa zábava, pomyslel si a vstal ja roztrasené nohy. Oprel sa o stenu a smrkol. Chrbtom ruky sa snažil zotrieť si slzy a potom využil rukáv od mikiny, ktorý mu pomohol viac. Pohľad presunul na zrkadlo, ktoré bolo oproti nemu. Videl v ňom tvár uplakaného a zlomeného chlapca, aj keď mal dvadsaťpäť rokov. Odvrátil od zrkadla pohľad a pomalým krokom zamieril ku dverám. Opatrne otvoril a vykukol von. Vystrašene sebou mykol, keď začul vypísknutie a následne buchot. Potichu prešiel ku dverám Jiminovej izby a nakukol dnu. Zarazil sa, keď videl Jungkooka ležať na zemi, Jimin na ňom obkročmo sedel a skláňal sa k nemu. Yoongimu sa do očí nahrnuli slzy, zabuchol dvere a rozbehol sa preč. Teraz mohol ísť iba za Seokjinom.

Jimin sebou poľakane trhol, keď začul buchnutie dverí. Pozrel sa na ne, ale nepočul nič viac ako vzlyky a rýchle kroky. Hneď na to sa ozvalo silné tresknutie dverí. Vstal z Jungkookovho pása a nechápavo vykukol z izby. Všimol si zarazenú matku, ktorá stála na chodbe.

,,Mami? Stalo sa niečo?" spýtal sa Jimin a zamračil sa.

,,Yoongi..." zašepkala a potom zatriasla hlavou. Zvrtla sa na päte a vrátila sa do kuchyne. Jimin vyvalil oči a hneď sa vrátil do izby. Siahol po mobile a vytočil Yoongiho číslo. Zvonilo to, ale nikto nezdvíhal.

,,Stalo sa niečo, hyung?" spýtal sa nechápavo červený Jungkook, ktorý rozdýchaval veľkú dávku smiechu. Zhrnul si tričko, ktoré sa mu vyhrnulo a posadil sa.

,,Yoongi nás videl a zrejme v dosť divné polohe," zavrčal Jimin a prekvapene zamrkal, keď Yoongi hovor zrušil. Jimin skúsil zavolať ešte raz, ale už mu hovorilo, že číslo je nedostupné. Zakňučal a zosunul sa na zem na kolená. Mobil pustil na zem a prsty si vplietol do čiernych vlasov. Jemne za ne zaťahal a trhane sa nadýchol.

,,Je to až také zlé?"

,,Je to oveľa horšie než si myslíš," zakňučal Jimin a snažil sa upokojiť.

,,Počkaj, hovor pomalšie a pekne od začiatku," povedal zmätene Seokjin a posadil si Yoongiho na stehná. Objal ho a začal ho hladkať vo vlasoch.

,,O-on...a Jungkook...n-na zemi," koktal Yoongi a snažil sa prestať vzlykať, čo sa mu nedarilo.

,,Čo robili?" spýtal sa zarazene Jin a zamračil sa.

,,B-bozkávali s-sa," vzlykol Yoongi a tvár si zaboril do Jinovej hrude, kde ticho vzlykal.

,,Jungkook," zavrčal Seokjin a vytiahol si mobil. Vytočil Jungkookove číslo a cakal, kedy to zodvihne. Naozaj ho naštval.

,,Jinnie?" ozval sa Jungkook, keď hovor prijal.

,,Žiadny Jinnie! Čože si to robil s Jiminom?" zavrčal Seokjin do telefónu a pevnejšie stisol Yoongiho, ktorý vzlykol trochu hlasnejšie.

,,Nič! Prisahám! Ale koho tam máš ty? To je Yoongi?" spýtal sa Jungkook trochu vykoľajene a keď chcel Jin odpovedať, ozval sa Kookov výkrik a v telefóne sa ozval Jimin.

,,Je tam Yoongi?"

,,Áno, ale s tebou si to vyriešim neskôr. Daj mi Jungkooka," odsekol Seokjin a v ruke zovrel mobil.

,,Nie, chcem sa porozprávať s Yoongim!" vyhŕkol nasrane Jimin a Yoongi vzlykol.

,,N-nechcem ho počuť," zavzlykal a v rukách zovrel Jinovo tričko.

,,Yoon..!" Seokjin hovor zrušil a mobil hodil vedľa seba. Pohladkal Yoongiho po chrbte a vtisol mu bozk do vlasov.

,,To bude dobré, neboj," zašepkal Jin do ticha a trhane sa nadýchol.