Jungkook surovo stiahol džíny z jej nôh, zatiaľ čo si Bo vyzliekala mikinu s logom univerzity, kde študovala.
"Kurva!" V ušiach jej zazvonil Jungkookov hlas, keď rukami naslepo vyhľadala pracku jeho opasku. Jungkook zaklonil hlavu kvôli rukám Bo, ktoré sa nemotorne obtreli o poklad ukrytý v jeho nohaviciac, kde mu v istých partiách začínalo byť až priveľmi tesno.
BoHui mu do pár sekúnd skúsene rozopla nohavice a bez akéhokoľvek otáľania vošla rukou pod jeho trenky.
"P-počkaj, Bo." Zavzdychal a nepatrne sa odtiahol, čo spôsobilo, že jej ruka vykĺzla von.
Klamala by, ak by povedala, že ju to neznepokojilo.
Tvár Bo nabrala na červeni, keď Jungkook vstal z postele, vyzliekol si všetko, až na tričko a hneď potom s pozorovateľným rozhorčením odišiel z izby.
Jeden menší povzdych unikol z jej pier, keď sa Jungkook ani po desiatich minútach nevracal. Bo začínala cítiť chlad, ktorý obalil jej polonahé telo. Rozhodla sa viac na Jungkooka nečakať, a tak si zažínajúc v izbe svetlo vyzliekla aj spodné prádlo, na čo hneď zahalila svoje obnažené telo saténovým županom.
V izbe opäť zhasla svetlo, no už vtedy počula Jungkookove kroky približujúce sa k spálni.
Ráznym krokom vletel dnu, podišiel k rozsiahlym oknám, ktoré tvorili dve steny izby a po tom, čo ich obe zastrel čiernymi závesmi, sa opäť otočil smerom Bo.
"Prepáč, niečo mi zišlo na um." Pomaly k nej pristúpil a dychtivo ju pobozkal.
V izbe zase panovala tma, preto sa Bo celá oddala Jungkookovi, ktorý ju posunul o pár krokov vzad a uvalil ich telá do perín mäkkej postele.
"Pri tomto?" Bo sa od neho odtiahla, čím prerušila ich vzájomný styk.
"A-áno, bolo to vážne dôležité." Prikývol Jungkook a znovu si ju k sebe za pás pritiahol, čím sa mu podarilo rozopnúť župan, ktorý mu stál v ceste.
"Jung-"
"Prosím Bo..." Namietol.
Nechcel o tom hovoriť. Jediné, čo jej mohol a chcel povedať bolo, že mal zvláštny pocit už keď dorazili domov. Pocit, akoby ich niekto po celý čas sledoval. Možno bol len paranoidný. Áno. A práve preto jej to nepovedal.
"...nemôžeme sa prosto vrátiť k tomu, čo sme robili predtým?" Prelomil ticho, ktoré medzi nimi panovalo.
BoHui jednoducho prikývla a konečne mu dovolila, aby svojimi perami ovládol všetky jej zmysly.
Chvíľu síce trvalo, kým sa opäť dostala do pôvodnej nálady, no to nebolo nič, čo by Jungkook nevedel zariadiť.
Miestnosťou sa ozval hlasný vzdych, keď Jungkook veľké dlane položil na jej prsia, zatiaľ čo si k nim pomaly tvoril cestičku sprevádzanú odtlačkami jeho zubov.
"Jungkook!" Vzdychla Bo a ruku zaborila hlboko do jeho vlasov, keď jej začal maličkými bozkami obsypávať prsia.
"Kookie... ch-chcem..." Nemohla zo seba dostať ani jedno slovo, kvôli vzdychom, ktoré z jej pier samovoľne unikali. A Jungkook neprestával.
Jej telo doslova brnelo túžbou, zatiaľ čo on perami mučivo pomaly odhaľoval, čo bolo už dávno ním preskúmané. Bo sa mohla sústrediť len a len na jeho ústa a dlane, ktoré ležali na vnútorných stranách jej stehien.
Keď sa Jungkook na pár chvíľ odtiahol, aby si mohol prezrieť svoje dielo, Bo to šikovne využila a za bradu si ho pritiahla k sebe.
"Už nemôžem dlhšie čakať.. Prosím, oppa." Ticho zafňukala, na čo sa Jungkook pobavene uchechtol. Toto bolo snáď prvý raz za celý ten čas, kedy bola ona tá nedočkavá.
Palcom jej jemne pohladil líce, na čo zavrela oči a spokojne zapriadla.
Dnes už druhýkrát, Jungkook odlepil ich hrude od seba, ale tentoraz len na zlomok sekundy, kedy si zvliekol aj posledný kus oblečenia.
Bo svoje oči prilepila pevne k sebe, keď Jungkook preplietol ich prsty a obe ich ruky posunul až ponad jej hlavu, pretože vedel, že práve takto jej to prináša najväčší pôžitok.
Bo pevne zovrela Jungkookove ruky, keď do nej vošiel celou dĺžkou.
Chvíľu počkal, než si zvykne a potom prišiel prvý príraz, ktorý spôsobil, že telom Bo prešla vlna zimomriavok.
"Jungkookie!" Zakňučala Bo po tom, čo pocítila pomalé tempo, ktoré zvolil.
"Áno?" Provokatívne jej zavrčal do ucha a pridržal si jej boky, aby sa nesnažila zrýchliť tempo, ktoré udal.
"Prežime túto noc, akoby bola naša posledná..." Šepol a konečne zrýchlil, čím Bo uchránil od toho, aby sa nad vetou nejak obzvlášť zamýšľala.
No pravdou bolo, že ak by si jeho slová vtedy bola uvedomila, všetko by mohlo skončiť úplne inak..
YOU ARE READING
DEAL WITH IT /k.t.h./
Fanfiction"Najlepšie bude, ak naňho zabudneš." S rovnako chladným výrazom ako po väčšine času, prešiel za široký stôl a usadil sa v koženom kresle, ktoré nepríjemne zavŕzgalo. BoHui prešliapla z jednej nohy na druhú, no ostala stáť na mieste. Neodvážila sa s...
