Tak ahojte :) Tento príbeh bude o Sofii.. a o jej svete :) Čo zažíva, ako sa cíti. Sofia je 15 ročné dievča ktorá miluje svoj život. Myslela si že všetko bude super.. až..
.. pííp, pííp, pííp.. Zvonil mi budík.. V momente som ho vypla a spala ďalej... O chvílu ku mne však doletela babka aby som vstala, že ma niekto zháňa.. Horko- ťažko som vstala, dala na seba župan a zbehla po schodoch dole.. Stál tam nejaký pán.... Bol to poštár.. Priviezol mi neaký balíček, ktorý som musela podpísať.. Podpísala som to a ani som sa nenazdala a už bol preč.. tak som si zobrala balíček a išla hore do izby. Bola som hrozne zvedavá čo v ňom je.. tak mi to nedalo a hneď som ho otvorila. V tom momente sa mi do očí nahrnuli slzy a začala som jačať, kričať, pišťať , tancovať a behať po celom dome.. Asi pred 2 mesiacmi som sa prihlásila do súťaže o fotoaparát.. Bola to klasická súťaž o vylosovanie... Neverila vlastným očiam.. Ja som ju VYHRALA♥. Už od malička som milovala fotenie.. Ešte kým žili mamina s ockom.. Mi kúpili úžasný foťák♥. Odkedy sa ale stala tá autonehoda.. Som sa ho ani nechytila. To ma úplne zložilo..
PÁR ROKOV DOZADU
... Sedela som v nemocničnej čakárni spolu s babkou a čakala na výsledky.. Naraz sa roztvorili dvere a vyšiel z nich doktor. Zo stoličky som vyletela ako šíp a hneď som sa pýtala čo sa deje.. "Tvoji rodičia mali vážnu autonehodu a bohužiaľ to neprežili" Vtedy sa mi zahmlelo pred očami a potom si už nič nepamätám.. Pamätám si len to ako sa sa prebrala.. a potešila som sa že to bol len sen.. ale nie. Bola to realita..
Od toho dňa sa mi zmenil celý život. Mala som len 12 a už som stratila oboch rodičov. Okrem babky nemám nikoho.. Vtedy som zistila že si mám život vážiť....
Tak :) ak sa vám prvá časť páčila dajte VOTE :) a komentár či mám pokračovať :)
Vikíí :) XoXo