Čo si to urobila, Camila?! || Camren

Pusa na dobrú noc

Štvrtok, 21. marca (2013)
Bola noc, nevedela som spať. Dievčatá už zrejme spali. Sedela som na gauči v obývačke s mobilom v ruke. Prezerala som si Instagram. Za posledné dni mi išli vybuchnúť skoro všetky sociálne siete vďaka tomu Ustreamu. Všade #camren a fotky s Lauren, každý ma tým spamoval. Ale mne to nevadilo. S Lauren sme sa nad tým spolu smiali a robili sme hlúposti, veď aj my samé sme pridávali fotky s hashtagom Camren, pri čom si skoro každý myslel že spolu niečo máme. Bolo to fajn, až na jednu vec. Vždy som vedľa nej pociťovala také divné pocity. Nedokázala som si to vysvetliť. Ako som si scrollovala po Instagrame, tak som začula tresnutie dverami. V tom momente som hodila mobil na gauč a začala som premýšľať že čoho sa mám chytiť, alebo že čo mám robiť. „Čo ak sa sem niekto vlámal? Čo ak nás všetky zabije? Ja nás musím zachrániť!" prebehlo mi v hlave. Akonáhle som začula tackavé kroky, tak som v tej rýchlosti schmatla banán ktorý bol na stolíku a vyskočila z gauča. Postavila som sa do bojového postoju s banánom v ruke a začala som sa triasť od strachu. Čakala som, že na mňa ten niekto každú chvíľu vybehne. Počula som tie tackavé kroky čoraz bližšie. Pred očami sa mi premietali všetky možné scenáre ako vystrihnuté z hororov. Zrazu predo mnou stála ženská postava, ktorá sa držala steny. Do tváre jej nebolo vidno, ale mala som pocit, že som ju poznala. „Ó môj Bože, veď to je Lauren, ty hlupaňa!" pomyslela som si. O pár sekúnd som aj zistila, že to bola ona. Znelo to, ako keby sa snažila niečo povedať, ale počula som len ako niečo mrmle. Ten jej chrapľavý hlások hneď spoznám. Položila som banán naspäť na stolík a vydýchla som cez pusu. Prešla som k nej a ustarostene som sa na ňu pozrela. „Kde si bo-" stíchla som, akonáhle som z nej zacítila alkohol. Odhrnula som jej vlasy z tváre a dalo sa všimnúť, že mala niečo vypité. V takomto stave som ju ešte nevidela. Bohvie že či ma aj vôbec vnímala, pretože tak nevyzerala. S nejakou nadprirodzenou silou sa mi ju podarilo dostať do mojej postele bez toho, aby protestovala. Snažila som sa hlavne nevzbudiť ostatné dievčatá. Opatrne som jej vyzula tenisky a položila ich na zem. Chvíľku som tam len tak stála, nevedela som čo ďalej, keďže som mala prvý krát na starosti opitého človeka. Zobrala som kýbel, keby jej trebalo vracať a položila som ho vedľa postele. Celý čas bola ticho, čo ma dosť prekvapilo. Na chvíľku som odišla do kuchyne, potom som sa k nej vrátila naspäť s džbánom plnej čistej vody a pohárom. Položila som to na stolík ktorý mám vo svojej spálni. Tu som začala premýšľať. „Mám tu s ňou byť, alebo mám ísť spať do obývačky?" Na toto sa ozvala Lauren. „Caaamz..." zamrmlala pod nos. Podišla som k nej. „Áno?" pozerala som sa na ňu ako si snaží vyzliecť tričko. „Som nadržaná ako prasa a je mi teplo." rovno odsekla. „Fajn, táto je poriadne naliata." Nechcela som vedieť že kam tým smeruje. Ani som jej na to neodpovedala, a pokračovala. „Camz, prosím, len mi vyzleč to tričko." Zamračila som sa, ale urobila som tak. Pomohla som jej ho vyzliecť. „A teraz spodok." zamrmlala. „No počkaj, na tomto sme sa ale nedohodli, Lolo." povedala som. „Camz..." Zagúľala som očami a rozopla som jej gombíky. Na to som jej stiahla spodok, ktorý som uložila aj s tričkom na sedačku. „A ter-" tu som ju prerušila. „Nie, Lauren, nevyzlečiem ťa do naha." prehlásila som trochu nahnevane. Po pár sekundách som si uvedomila, že predo mnou leží Lauren v spodnom prádle. „Ó. Môj. Bože." Zase som začala byť nervózna. Snažila som sa na ňu až tak nezízať. „Ale keď tie jej prs- Camila! Počkať... ja počujem svoj vlastný hlas vo svojej hlave? Ja sa rozprávam sama so sebou?" Z mojich myšlienok ma vytrhla Lauren, ktorá do mňa kopla nohou. „Čo to sakra robíš?!" povedala som trochu hlasnejšie, ale tak, aby som nevzbudila dievčatá. „Chcem pusu na dobrú nóóóc..." zamrmlala pod nos. Nestihla som jej na to ani odpovedať a už ma na seba stiahla. Pritisla svoje pery na tie moje a vznikol z toho môj prvý bozk. Nedokázala som sa uvedomiť. Môj prvý bozk... môj prvý bozk s polonahou Lauren, ktorá nevedela že čo robí. Moje líca nabrali trochu červenej farby a moje srdce urobilo kotrmelec. Oddelila som naše pery. Aj keď z jej pier bol cítiť alkohol, bolo to nádherné. Mala som tak zmiešané pocity. Nevedela som, že či po nej mám kričať, alebo že či to mám zopakovať. Rozum rozhodol. Zliezla som a ľahla si k nej. Pritiahla si ma k sebe. Zavalil ma prúd myšlienok. „Kde mohla byť takto v noci? S kým bola? Prečo ju ten niekto nechal odísť domov v takomto stave?" Zo všetkého ma trápilo však len jedno najviac. „Zajtra si z toho aj tak nebude nič pamätať."