Rainboy ☔

V meste

Autobus prišiel o 10 minút neskôr, nečudujem sa, vonku prší a sú záplavy.  Zmoknutí sme nasadli a nechali sa zviesť až do mesta.
,,Počuj Luk, ak tam nebude Jakub, pôjdeme inde. Vždy keď má smenu niekto iný, je to tam na nevydržanie." šťuchol som do Lukáša ponoreného v myšlienkach. ,,Halooo! Ignorant!" buchol som mu po čele, nenechám sa predsa ignorovať, no nie?!
,,Promiň, čo si vravel?" pozrel na mňa začudovane a ja som pretočil očami. Zopakoval som mu to a on len prikývol.
Už iba jedna zastávka. Lukáš bol stále niekde hlboko v myšlienkach a mňa začalo viac a viac zaujímať nad čím tak silno premýšľa. Dnes na to ešte určite príde reč. Konečná. Vystúpili sme a rovno sme si to namierili do Depressa. Našťastie robil Jakub. Ihneď sme sa pozdravili a sadli na naše zvyčajné miesto.
,,Čaute chalani, dlho som vás tu nevidel, zvlášť teba." pohľadom prešiel na mňa.
,,No, hej. Nemal som chuť ani čas. Ale konečne som tu, dneska mám výnimočne dobrú náladu." usmial som sa a začal si vyzliekať bundu.
,,Super. A dáte si niečo? Dneska to bude na mňa." Lukášovy sa rozžiarili oči a hneď si objednal pivo.
,,Ja ťa poprosím len kávu, vďaka." milo som sa naňho usmial a on odišiel. Keď odchádzal, mal som divný pocit.
,,Deje sa niečo?" vytrhol ma z myšlienok Lukáš.
,,Nie, nie, nič sa nedeje. Len sa mi niečo zazdalo. Nepríde ti Kubo iný?" snažil som sa zahovoriť túto tému, no moc mi to nevyšlo.
,,Zdá sa mi, že ma krajší zadok. Inak nič iné."
,,Úchylné homoprasa." (nikto to neberte osobne, nemám nič proti homosexuálom) drgol som do ňho. No moje pocity boli vážne zmiešané.
,,Nech sa páči." Jakub mi podal kávu a ja som si všimol nové tetovanie. Mal vytetované kvety kúsok pri zápästí.
,,Vďaka, zlato." pri tejto vete som sa zarazil, rovnako zarazene vyzerali aj oni dvaja. Čo som to práve povedal?!
,,Emmm..mno.. ja už pôjdem." zdesene odkráčal. Lukáš na mňa stále zazeral.
,,Chlapče, potrebuješ už ženskú!" len som sa zasmial.
,,Máš pravdu. Nemôžem byť v 16 rokoch nepobozkaný." obaja sme sa začali schuti smiať. No všimol som si Jakubovho ublíženeho pohľadu smerovaného ku mne.
,,Dopi a pôjdeme. Čaká ma ešte jedno stretnutie." povedal som vážne.
,,Fuuu, dúfam, že aspoň riadna šupa." zaksichtil sa na mňa a ja som sa len s úsmevom znovu obliekal. Naposledy sme pozdravili Kuba a poďakovali za pozvanie.
,,AKO SA OPOVAŽUJEŠ!!"*flesk* okamžite sme sa obzreli a videli sme chlapíka, ktorý práve udrel ženu. Spravil vec, ktorú obaja nenávidíme. Okamžite sme tam dobehli, Lukáš odtiahol chlapa a ja som šiel za ženou. Pri mojom prudkom pohybe, sa zľakla a odtiahla sa.
,,Upokojte sa, ja vám nič neurobím. Čo sa stalo?" celá sa klepala tak som jej cez plecia prehodil moju koženú bundu.
,,J-j-jaa...-vzlykala-..Ja.." vrhla sa na mi okolo krku a ja som ju len objal.
,,Poďte, posaďte sa. Hlavne sa upokojte, potom mi to poviete." Prstom som jej pohladkal líce.
,,Vďa...Vďaka." sedeli sme 5 minút a ona mi medzitým plakala nás rameni. Keď sa ukľudnila, odtiahla sa a začala rozprávať.
,,Volám sa Ema" podala mi ruku. Taktiež som sa jej predstavil.
,,Teší ma Matej. Už sa vam... Teda ti, dá rozprávať? " usmial sa na ňu.
,,Áno, ďakujem. Je to môj exmanžel, máme spolu dieťa a ja nechcem aby k nemu chodila. Vždy odtiaľ chodí s plačom domov. Nechová sa k nej tak, ako by mal. Tak som na súde požiadala o zrušenie striedavej starostlivosti. No, tak mi za to vynadal a bil ma. To bol aj hlavný dôvod rozvodu. " zdôverila sa mi a ja som sa na ňu súcitne pozrel. ,,Ale keďže som nemala dostatok dôkazov, nezavreli ho. Bohužiaľ. " smutne sa pozrela na svoju ruku, zbadal som na nej jazvu. Prezeral som si ju a premýšľal od čoho môže byť. Zrazu na ňu spadla slza.
,,Ema, nie, neplač. Už si v bezpečí, už ti neublíži. Neboj sa. " znovu som ju objal a ukázal na Lukáša, ktorý čistil žalúdok jej exmanželovy.
,,Ďakujem" dala mi letmú pusu na líce a ja som sa začervenal. ,,Hehe" zasmiala sa, mala tak nádherný smiech. Donútilo ma to usmiať sa tiež.
Odprevadil som ju ešte domov, nebyvala ďaleko. Vymenili sme si čísla a ja som celý šťastný prišiel naspäť, kde už Lukáš na mňa nedočkavo čakal.
,,Kde si tak dlho?!" vyzeral byť vážne naštvaný.
,,Prepáč, bál som sa o ňu. Len som ju odprevadil domov."
,,Máš šťastie, že bola pekná. Keby nie, asi by som ti to neodpustil."
,,Ale Lukáško, nehraj tu na mňa tvrdého. Obaja vieme,že by si nedokázal mi neodpustiť." uchechtol som sa a drgol do ňho lakťom. Len odfrkol. Spomínané stretnutie som už zmeškal, takže sme sa vrátili späť na intráky. Na izbe sme len zaľahli a pustili si naše lásky, Misfits.

                   🤘🤘🤘🤘🤘🤘

Ďaľšia časť za nami. Dúfam, že sa príbeh páči. ^^ Budem rada za každý pozitívny ohlas, komentár alebo vote. ^^ Sevaaaas