Už bola noc, keď sa tma rozliehala malou miestnosťou.
Uprostred nej bola postel a v nej, ležalo malé dievča.
Ticho noci, prehlušoval len zvuk, ktorý sa rozliehal po izbe dievčaťa. Bol to rovnaký zvuk, ako keď niekto ťuka do skla.
Na tento zvuk sa spiace dievča zobudilo. Nebola to len zvedavosť ale aj strach, ktorý ju držal hore. Neostávalo jej nič, ako isť sa pozrieť odkiaľ podivný zvuk ťukania vychádza. Ako prvé, ju napadlo okno, predsa len, odkiaľ inakadial by to mohlo vychádzať?
Dievča sa postavilo z postele a rychlo bežalo k svetlu, ktoré rožlo, až potom išla skontrolovať okno. No nič tam nebolo. Nikde v izbe nič nebolo, odkiaľ zvuk mohol vychádzať, tak dievča zhaslo a znova si ľahko.
Zatvárala oči, keď sa miestnosťou ozval znova ten zvuk.
Zvuk ťukania na sklo... vychádzajúce zo zrkadla.
