-3-

179 34 4
                                    

Rýchlo som strhla všetky fotky zo steny a vyhodila ich do koša. Už to začínalo byť divné. Až moc divné. Nepáčilo sa mi to.

Pomaly som si prestávala myslieť, že je to Thomas. On sa takto nikdy nesprával a okrem toho, toto nebol jeho štýl. 

Vytiahla som si mobil a rýchlo som si prečítala všetky správy. Po chvíli mi došlo, že to naozaj nie je Thomas. 

No nevedela som, čo mám robiť. Nemohla som sa bezdôvodne vrátiť k Thomasovi a len tak niečo hľadať v jeho dome. A uzmieriť sa s ním som naozaj tak rýchlo neplánovala. Ale vedela som, že tam musím ísť a aspoň zistiť, čo ten človek od Thomasa chce a prečo chce, aby som mu s tým pomohla práve ja. A tiež som vedela, že to musím spraviť čo najskôr.

Rýchlo som vzala čistý papier a pero, napísala som krátky odkaz a položila som ho na stôl. Keď sa Dean prebudí, nájde ho. Z chodby som si vzala Deanove kľúče a rozišla som sa ku autu. Ak všetko vyjde podľa mojich plánov, doma by som mala byť už zajtra skoro ráno.

Cesta do Thomasovho mesta bola dlhá, a kedže som predošlú noc skoro vôbec nespala, bolo to ešte horšie. Keď som konečne zaparkovala pred Thomasovým domom, od Deana som mala štyri zmeškané hovory, no ignorovala som to.

Radšej som napísala správu tej neznámej osobe, kvôli ktorej som tu. Chcela som vedieť, čo presne mám hľadať.

Tessa: Práve som prišla k Thomasovi, tak mi povedz čo to vlastne chceš, pretože s tebou nemienim strácať viac času, než je to potrebné.

Neznáme číslo: Nájdeš to v malej čiernej krabici pod jeho posteľou. Ale neotváraj tú krabicu, rozumieš? Keď ju budeš chcieť otvoriť, mysli na to, že ťa stále sledujem.

Vytiahla som z vrecka kľúč a rýchlo som odomkla dvere. Vošla som dnu. Všade bolo ticho, čo bolo divné. Thomas sa už nejakú dobu staral o svoju mladšiu sestru, pretože jeho mama odišla preč, nepovedala ani jednému z nich kam. Už to tak bolo mesiac, ale Thomas sa nikdy nesťažoval.

Potichu som vyšla po schodoch. Snažila som sa byť čo najmenej nápadná, keby tu náhodou predsa len niekto bol. No keď som vyšla hore, došlo mi, že tu naozaj nikto nie je.

Vošla som do Thomasovej izby, v ktorej som ešte stále moja nejaké veci. Bývala som tu s Thomasom skoro polroka. Plánovali sme odísť preč, ale potom sa stalo veľa vecí a ja som sa radšej rozhodla na nejakú dobu odísť.

V izbe bola tma. Sadla som si pred posteľ a hneď som zbadala malú krabicu, ktorá vytŕčala spod postele. Chytila som ju do jednej ruky. Bola ľahká, akoby v nej nebolo vôbec nič.

,,Tess?" strhla som sa a krabica mi vypadla z ruky, keď sa za mnou ozval tichý hlas. Nebol to Thomas, ale jeho mladšia sestra.

,,Ahoj, Callie," vydýchla som a krabicu som rýchlo vzala do rúk.

,,Vrátila si sa. Ale Thomas je preč. Niekam pred tromi hodinami odišiel. Vravel, že sa už nevráti a že mám zavolať mame, aby prišla," šepla smutným hlasom a ja som si povzdychla. Vedela som, že sa Thomas vráti, pravdepodobne len chcel niekam na chvíľu vypadnúť. Ale naozaj nemusel nechávať Callie samú.

,,Thomas sa vráti, neboj. Volala si už mame? Pretože až tak rýchlo, že by si tu mohla byť sama sa nevráti," pozrela som na ňu.

,,Idem jej zavolať," potichu zamrmlala a rozbehla sa von z izby.

Vstala som a prešla som k oknu. Na zemi pod ním boli rozhádzané nejaké papiere a fotky, o ktorých som naisto vedela, že tu ešte predvčerom neboli. Pár z nich som zdvihla a prezrela si ich. Boli to fotky nejakého domu na pláži. A na papieroch bol Thomasovým písmom napísaný nejaký text, no nerozumela som mu, pretože bol v nejakom jazyku, ktorý som nepoznala.

Pípol mi mobil a ja som sa strhla už druhýkrát. Čakala som správu, od toho neznámeho, no bol to len Thomas.

NightLover: Oh, ahoj Tess. Ako vidím, vrátila si sa, aj keď neviem za akým účelom. Tú krabicu vráť prosím naspäť, nie je v nej nič, čo by ťa malo zaujímať

Tessiexoxo: Kde si? Niežeby ma to zaujímalo, ale nechať Callie samú nebol dobrý nápad.

NightLover: Vráť sa domov, Tess. A o Callie sa neboj. Zariadil som všetko. Zajtra po ňu príde jej mama a vezme si ju k sebe. No odíď z toho mesta a hneď, prosím.

Tessiexoxo: Kde si? Len mi povedz kde si...

NightLover: Nemôžem, Tess. Bolo by to moc nebezpečné. A okrem toho bude lepšie, keď budeme chvíľu od seba. Ty sama si to povedala.

Tessiexoxo: Fajn. Ako chceš.

NightLover: Nebuď naštvaná. Je to tak lepšie, ver mi. A vráť tú krabicu naspäť. Hneď.

Chcela som mu niečo odpísať, no vtedy mi prišla normálna správa z neznámeho čísla.

Neznáme číslo: Opováž sa vrátiť tú krabicu a prisahám, že Thomasa už v živote neuvidíš.

---------

Ahojte. Chcela som pridať časť až zajtra, ale tak nevadí no xd Aký na to zatial máte názor?




You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Apr 10, 2020 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

DayWhere stories live. Discover now