Príťažlivá smrť
Úvod:
Som tá o ktorej si myslíš že neexistuje
Som tá o ktorej si myslíš že ťa zabije
Som tá o ktorej si myslíš že sa v zrkadle
nevidí, ktorú slnko spáli a cesnak zničí
Som tá o ktorej si myslíš že je dáky drakula
Áno, Som upírka
Ale nie taká, akú si ma TY predstavuješ.....!
1.Spoznanie
Vstala som z postele ako každý iný upír či človek. Nespala som pretože upíri nespia, ja som len ležala v posteli a rozmýšlala. Raz som skočila von oknom a šla si uloviť niečo pod zub. Nie, nie človeka, zviera. Ja luďom krv piť nesmiem, mama mi to zakázala. Aj ona Ráno som sa "zobudila", nie tak ako si to predstavujete vy že som vsata z nejakej truhly! bola upírka od narodenia tak ako ja, no už normálnou upírkou nie je pretože začala jesť ľudskú stravu a krv už nepila nemá už červené oči alebo zlaté ako ja kedže pijem len krv zvierat, má ich normálne modré. Párkrát si už dala z ľudskej krvi ako aj ja keď ma naštvala spolužiačka alebo dalšie dve baby zo školy. Veď mám 16 a som upírka tak prečo to neviužiť? Ale vráťme sa k dnešnému ránu! Vstala som, trochu si upravila vlasy aby som aj na ranajkách vypadala fajn. Bol prvý ďen školy ale mala som ešte pol hodinu tak som sa išla pokojne naranajkovať, chcela som si ísť niečo ulovit von ale mama to spravila za mňa ešte mi tú krv naservírovala do pohára. Ale každý upír predsa vie že krv je najlepšia hned z obeti a čerstvá a nie z pohára, bléé. No čo už chytro som to vypila a hneď mi oči ozlateli. Ešte som vybehla hore do izby pre naušnice, rozhodovala som sa medzi nušnicami z nápisom VAMPIRE alebo NEW YORK. Radšej som si zobrala NEW YORK veď aj tak bývam n New Yorku, a nechcela som dať dáko nechcene najavo s upírími náušnicami že som upír! Zobrala som si tašku a šla som. Tesne pred tým ako som otvorila dvere mama sa spýtala prečo idem tak skoro. ,,Veď si musím nájsť dáku obeť na zahriznutie!" zažartovala som. Mama sa na mňa prísne pozrela. Ja som sa zasmiala: ,,veď to bol len vtip mami." a zatvorila som dvere ktoré som medzi tým otvorila a vyšla som von. Keď som prišla do školy mala som ešte 10 min. čas no nemala som čo robyť tak som šla do triedy. Už tam zopár detí bolo a dvaja nový spolužiaci. Sadla som si do zadnej lavice k oknu. Prvá hodina bola matika, hneď ako zazvonilo vypadla som z triedy rýchlejšie ako učiteľ. Druhú hodinu sme mali fyziku a tú mávame vo fyzikálnej učebni. Ako som sa premávala po chodbách zjednej triedy vybehol chalan, nový chalan, pekný chalan.... ale hlavne chalan z úžasnou krvou, cítila som ju aj na 10 metrov. Voňala krásne, nemohla som odoláť už sa mi vlievala červená farba do oči, a zrazu som vybehla zo školy najrýchlejšie ako som mohla, vbehla som do lesa a tam som si uchmatla zajaca, zahrizla som sa doňho a farba očí sa mi hneď zmenila na zlaté. Za 5 min. malo zvoniť chytro som vbehla do školy potom ešte rýchlejšie do triedy a čo nevidím, v prvej lavici pri okne sedel on! Zasa som si sadla do poslednej lavici no stále som sa dívala na tú jeho. Keď zazvonilo učiteľka vošla do triedy, predstavila nových žiakov a posledného predstavila jeho, veď je tiež nový žiak,a v tedy som spoznala to jeho meno, volal sa Jacob Rathbone. ,,Takže Jake sadni si napríklad k Nicol......ehm ,k Nikki Cullenovej!"(teda ku mne), povedala učiteľka a asi vydela môj zdesený výraz a hneď to zmenila: alebo radšej k Miley Olsnovej! Uf, vydýchla som si. No možno som trochu žiarlila pretože som videla ako zamilovane na Jacoba Miley pozerá. Ale trápilo ma dačo iné, ako môže byť taký krásny veď nie je upír a ako môže mať takú, takú.....úžasnú, áno úžasnú krv! Veď som ju celú hodinu cítila z prvej lavici až sem, do poslednej lavici! Keď zazvonilo na prestávku zasa som vystrelila z triedy. Ubehol celý nudný deň z Jacobom Rathbonom som už nemala žiadnu hodinu. Nastal večer všetci už spali a ja som vypla telku, potichu ale rýchlo som vybehla von a rozhodla som sa ísť hladať podľa pachu jeho krvy kde býva. Ako som šla na jednom mieste som zacítila tej krvy najviac.Asi býva sám pretože som ho cítila pri paneláku kde sú len jednoizbové byty. Naspäť domov som išla cez les a pomali aby som si obzrela či sa niekde nepotuluje dáke zviera, a musím povedať že som mala šťastie pretože som natrafila na srnku, hodila som sa po nej a už bola mŕtva. Vrátila som sa domov sadla si na postel a čakala do rána, prestalo ma to baviť a tak som šla na notebook. Keď som už bola tam tak prečo neísť na facebook, a napadlo ma že možno má na FB profil tak som sa rozhodla že Jacoba nájdem. Hladala som ho pod jeho menom aj či ho nemá dáka spolužiačka, spolužiak alebo Miley v priateloch ale nie! Už bolo skoro pol šiestej a tak som notebook vypla a šla si sadnúť. Začalo ma nudiť len tak sedieť a tak som si vytiahla biológiu a začala si čítať učivá. Už bolo šesť a tak som si šla vyberať oblečenie náušnice a náhrdelník s upírími znakmi ktorých som mala asi 10 a ktoré som si brala každý deň. Dnes som si vybrala plastový znak na čiernej stužke. Mama ešte akože spala pretože si myslí že ja neviem že je ešte na pol upírka a tý nespia, ona len ležala tak som ju nechcela vyrušovať a kedže som už bola pripravená na stole som nechala papierik že som išla do školy. Mala som ešte hodinu a bola som si toho vedomá pretože som vlastne chcela ísť na lov. Bol tam medveď! Z medveďom som ešte česť nemala a tak som ho radšej nechala, tých väčšinou lovia dospelý upíri. Porozhliadla som sa po okolí no nič tam nebolo, no muselo to raz prísť. Trochu som zaváhala no potom som sa rozbehla za ním. Pomaly sa otáčal ale ja som ho zastihla ešte neotočeného skočila som naňho uhryzla pod krk potom na labu zasa pod krk a on sa zvalil na zem, potom som z neho vysala krv a odyšla. Kedže mi to všetko trvalo asi pol hodinu už bolo sedem a tak som šla do školy. Do školy som prišla za minútku pretože som bežala. Mala som ešte pol hodinu tak som sa prechádzala popri škole. Prechádzala som sa a zrazu sa ma niekto dotkol:,,Páni, ty si ale studená, ako ľad!" Otočila som sa a zbadala som tam jeho v plnej svojej kráse stál tam, áno on Jacob Rathbone. ,,Aanoo, veď je zima!"zakoktala som sa, ,,a čo vlastne potrebuješ?," Usmial sa a na líci sa mu objavili jamky: ,,No chcel som sa ťa spítať či......" zastal.,, Či čo?" rozžiarila sa mi tvár. ,,Či sme mali úlohu z fyziky." Ako náhle to dopovedal úsmev na mojich lícach bol preč!,,Aha, tak toto si chcel, nie úlohu sme nemali." ,,Tak ďakujem", povedal a okamžite odyšiel. Trošku ma naštvalo že za mnou prišiel len na to, ale no čo bola som asi najbližšie! No môžem byť rada že sa mi aspoň prihovoril. Zasa prišiel koniec celého vyučovania na fyzike zasa nič, takže nič také sa nestalo. Prišla som po škole domov, hodila sa na postel zo stola si zobra mobil a spod vankúša slúchadká. Ja totiž veľmi rada počúvam hudbu, ja ju milujem!Pustila som si moju najobľúbenejšiu pomalú pesničku. Kebyže som človek tak sa mi už určite zatvárajú oči a zaspávala by som...... to by bolo krásne, lenže ja človek nebudem! Už bol večer a bola tma tak som sa vybrala von, na večeru a zasa som šla k jeho paneláku. Nejako ale neviem ako som vycítila ktorý je jeho byt. Potom som vybehla von skočila na tretie poschodie a tam som vydela jeho ako leží v posteli. Vypadal, no zlato. Zasmiala som sa, a on sa v tom zamrvil. Skrila som sa za skrinu pre istou no nezobudil sa. Už som mala dosť a tak som vyskočila z okna a odišla. Keď som prišla domov začala som si robyť úlohy na zajtra. Mala som to za chvíľu a tak som si išla prečítať knihu.....ale knihu o upíroch. Aké ironické, ja viem no chcela som zistiť či v tej knihe bude aj dačo pravda. Prečítala som si jednu stranu a zistila som že to je to čo práve neznášam .Napríklad že upíri spia v truhlách, že ich zničí cesnak a podobné poveri. Knihu som zatvorila a môj ďalší pokus o to aby som sa nenudila bol lahnúť si do postele a rozmýšlať. Toto sa mi páčilo najviac.
