bolo presne tri v noci keď sa harry vrátil domov. nervózne som prešľapovala na prahu svojej izby. chcela som mu pomôcť. bol celý dobitý, monokel pod okom. skenovala som ho očami, hľadajúc nejaké vážnejšie zranenie. nikdy mi nechcel povedať, kto ho tak zriadil. bol to môj najlepší kamarát, bola som pripravená sa za neho pobiť, no on mi to nikdy nedovolil.
otočil sa. jeho oči sa stretli s mojimi. namiesto romantického a vážneho pohľadu nastalo trápne ticho. pomaly som sa vrátila do izby, snažiac sa udržať očný kontakt. ticho som zavrela dvere. myseľ mi behala ako šialená. celé moje telo bolo napnuté ako struna.
harryho som spoznala čerstvo po ukončení strednej. hľadala som miesto, kde by som mohla prespať. po ceste do práce v kaviarni som narazila na leták, ktorým sa snažil nájsť spolubývajúceho. rýchlo som si to cvakla s úmyslom zavolať na číslo neskôr, no daný majiteľ bytu ma pristihol pri čine.
popravde, bola som prekvapená. nečkala som chalana v mojom veku, ktorý bol popravde, celkom atraktívny. hnedé kučeravé vlasy mal v drdole, pár pramienkov mu padalo do tváre. jeho hruď objímala čierna mikina cez hlavu, pod ktorou mal biele tričko. vysunul si okuliare na čelo a usmial sa na mňa. keď som videla jeho ruku, ktorá zovierala šálku kávy vedela som, že to bude láska.
rýchlo sme sa spriatelili. aj napriek tomu, ako hrozné boli jeho vtipy, harry bol naozaj zábavný človek. jamky v líci ktoré nikdy nezmysli mi dávali energiu na tmavé a studené rána, keď som nadávala na svoju prácu. vždy mi pomohol a nikdy nečakal nič naspäť. samozrejme, to som nemohla nechať tak, no jeho prístup bol roztomilý.
ubehlo pár rokov, obaja sme dospeli, no naše priateľstvo zotrvalo. bolelo ma vidieť ho takého. nikdy mi nechcel povedať, kde pracuje, no vedela som, že to nie je nič dobré. "polícia," usmial sa vždy, keď som sa ho na to pýtala. vždy zmenil tému, nedostala som viac detailov. položila som svoj mobil vedľa seba na vankúš a zavrela oči. pripomenula som si, že mu verím a nemusím sa báť.
