Keby hviezdy vedeli rozprávať❤❤ [Prebieha úprava]

🌙🌙Day two🌙🌙

Z pohľadu Christeen
Bývam nad mestom presne pädesiatštyri hodín, dvadsaťsedem minút, tridsaťosem sekún,desať stotín...Som matematický génius, a v Košiciach som chodila do matematickej triedy.Včera večer sa mi zdalo, že v susednom dome, asi dvadsaťpäť krokov od nášho, stál okolo tretej nadránom chlapec, jeho tajomný, chladný a bolestivý pohľad sa mi zaryl pod kožu.Nezmohla som sa na nič iné len pozrieť do neba,pozdraviť otca.Otec zomrel pri požiari.
Mám ešte malého brata Elliota,staršieho brata Jackoba nevlastného otca Patricka, a mamu Adi Asiku.
Môj pravý otec mal iba dvadsaťpäť  keď zomrel, miloval motorky, rýchle autá. Bolo to v deň mojích prvých narodenín, vybuchol plynový kotol, a kým sme boli u starkej, otec tam pomaly zomieral.Mama vtedy mala iba dvadsaťtri, po jeho smrti sme sa presťahovali zo Srbska do Ruska  ku starej mame, kde som chodila do škôlky.Veľa priateľov som nemala a kvôli mojmu vzhľadu, si ma ani nevšímali.Dlhé,kučeravé, blond vlasy, lemovali oblú tvár, s krásnym úsmevom a svetlými modrými, až sivonebovými očami, vysoká atletická postava, s dlhými nohami...Stále v čiernom, mysleli si,že som nejaká rockerka,bola som bezproblémové dieťa..Do doby kým do môjho života nevošiel Eric, chodila som s ním asi pol roka,keď ma otrávil a znásilnil..Od toho dňa som začala fajčiť,a piť.O tomto tajomstve nevedela ani mama.Keď som s ňou prestala komunikovať, začala si všímať, že niečo sa deje.Rozhodla sa pre rázny krok-Odsťahujme sa.Opustili sme všetko čo mi je milé , a teraz sme tu, v Amerike...Vitajme doma...Dom bol krásny,mal asi päť izieb, štyri veľké kúpeľne, dva poschodia v ktorých sa nachádzalo päť veľkých izieb, a podkrovie, ktoré obývam ja, pretože tu je balkón., a veľkú kuchyňu, tri balkóny, lepšie povedané, dva balkóny,logiu a terasu so záhradou. Na kopci stáli tri domy, rovnakého štýlu.Od zajtra nastupujem na gymnázium,bojím sa tam ísť,nie som šprtka, a zároveň sa bojím ako na mňa zareagujú....Nezmienila som sa náhodou,že píšem príbehy na wattpade? A čítam romány? Ach,asi som na to zabudla, lepšie povedané eštelen začínam. No spokojne môžem povedať-ide mi to.Mám rozpísaný román o dievčati ktoré nepozná lásku, je to dosť srdcervúce, a príbeh je inšpirovaný mnou, už mám dvadsaťjeden kapitol napísaných, dokopy štyristotridsaťjeden videní, a asi dvestopädesiat voites.Som na seba hrdá.Začínam písať kapitolu,no verte či nie, nič ma nenapadá....Skúsim to inak.
Kapitola dvadsiatadruhá

"Ako, ako si mohol?!" kričím do tmavej miestnosti, v ktorej sa nerozlieha nič, len jeho smiech.
"

Och naša naivná Pat, myslela si si že ťa milujem? Ha?" keďže moja odpoveď nedochádzala dostala som facku.
"Už mi odpovedz! Inak neručím za seba..." pošepkal mi do ucha, a cezomňa prešla vlna strachu, bolesti, zmiešaných pocitov.
"Aj keby to bolo to posledné čo mám urobiť, poviem ti niečo.Celý čas, dokonca i teraz som ťa milovala viac ako kohokoľvek predtým. Pamätáš si na ten deň? Ty já, a náš malý sen! Ja áno, sľúbili sme si lásku. Pred zrakom Boha, sľúbili sme si vernosť a Ty?! Porušil si to! Nenávidim Ťa! Radšej ma zabi akoby som mala toto peklo prežívať, zabi ma, zbytočné ďalšie slová." až teraz som si uvedomila, čo som povedala, dala som mu povolenie zabiť ma.Ale mne je to jedno, už nech toto peklo skončí....Akokoľvek.......Nabil zbraň, namieril spúsť, pozrel mi do očí, a vtedy to prišlo.......
____________________________________
No takže na svete je ďalšia kapitola,rozhodla som sa že budem písať vždy raz z pohľadu Christeen,a raz z pohľadu Thea,ďakujem zo ❤ za každé jedno prečítanie,veľmi si to vážím, a dúfam že sa Vám to zatiaľ páči.💪💪💋Prajem príjemné čítanie, a nabližšiu kapitolu chcem postnúť čo najskôr.👊👊👊