Mmer

Stretnuťie

Na dalši deň som očakavala navštevu Marcusa a Martinusa. Nakoniec som išla do školi s pocitom ktori sa neda opisať proste. Po škole som utekala domou a čakalo som ale po troch hodinach som si povedala idem von. Nechala som odkaz po mame nech ich pošle na školske ihrisko tom budem hrať fudbal. Išla som po kamaratou Adama a Roba. A išli sme na ihrisko. Tam sme hrali fudbal. A volala mi mama ži idu na školske ihrisko zamnou ti chalany. Aj od radosti som si neuvedomila a spadla som na chrdat a začalo som sa smiať a chalani tieš. Po troch minutach prišli boli to naozaj oni tam stali a kyvali na mna. Ja som v tej chvili nevedela čo mam robiť tak som zamrzla na mieste. Keď prišli blišie moja prva otazka bola či snivam. Robo ma hneť schladil. Joj Jula nerob z tojo vedu. A tak som sa usmiala a ukľudnila. Hrali s nami fudbal a veľmi sme sa smiali potom som ich pozvala k nam išli. Tak sme išli kumne: Adam, Robo, Markus, Martinis a ja celi čas som sa červenala a bola štastna že mam okolo seba ľudi o ktorich som smivala. Potom keď sme došli domou tak sme sa najedli a sadli si pred telku. Po chvili mi volala mama že išli do mesta a že pridu za 2-3 hodiny. Potom sne sa išli odprevadiť Adama a Roba domou a opitali sme sa či bi chalany nemohli ptespať u nas. Po prichode tam ich mama bola prekvapena ale povolila nam to tak si chalany vzali veci a išli sme kumne domou. Marcusa a Martinusa netrebalo presbiečať prilyvli hneť.