Začína to ....
Krásny slnečný deň, bol štvrtok, tréning vo futbale prebiehal ako všetky ostatné. Keď som sa zbehla napiť, vtedy mi tréner oznámil, že budeme mať nového hráča do našej zostavy. Ja som si myslela, že príde dáky nafučaný, namyslený chlapec. No na prvý pohľad tak vyzeral. Kým sa ten chlapec rozrával s trénerom a jeho mamou, my sme ho zatiaľ ako futbalisti preberali ako a kde bude asi hrať. Áno dobre ste počuli, futbalisti, bohužiaľ som bola jediné dievča v tíme, ale mne to dáko veľmi nevadilo....
Neviem prečo, ale ja som sa na neho nemohla ani pozrieť, pripadal mi divný. Keď sme ho preberali jeden môj kamarát vykríkol, že sa volá Maťo. Nebrala som to tak, že s ním chcem dačo mať, veď predsa sme sa ako futbalisti rešpektovali a brali sme sa ako jedna veľká rodinka, každý povedal čo ho doma trápilo a vyriešili sme to spolu. Proste sme si všetko rozprávali a nemali sme medzi sebou tajomstvá.
Tréning
Na druhý deň, keď sme sa všetci stretli, už s nami mal hrať aj Maťo, no stalo sa tak. Hneď sme sa s ním všetci spoznali a spýtali sa ho kde chce byť, on len povedal kde ho dáme my... Ja som povedala, že by sa nám zišiel brankár, keď to skúsil, povedal, že ho to baví.. Nechali sme ho tam a ja som si len v duchu povedala, že som ho len zo srandy chcela dať do brány, ale nevedela som, že mu to tak dobre pôjde, no išlo ja som len bola kus vedľa, keď som videla ako bráni... Keď tréner zmenil zostavu, tak som bola v obrane, vzadu s Maťom. No ja som povedala, že nechcem ísť no len kto rozkáže trénerovi. Musela som poslúchnuť. Keď som videla, že zrazu ide lopta do brány, povedala som si, že ju nechám no len mi to nedalo. Zastavila som ju a odkopla na druhú stranu ihriska. Vtedy sa to začalo....
Maťo sa mi prihovoril. Waaw ja som sa tak chcela poskladať do kocky, keď som počula ten jeho krásny hlas. No ja som sa musela otočiť a vzápätí som uvidela pekné veľké modré očká. Nebola som zaľúbená, ale keď sme my sme si tak dobre rozumeli, ako keby sme sa poznali odmalička.
... Takto sme mávali tréningy, každý pondelok, utorok a štvrtok. V sobotu sme už chodievali na zápasy.....
Prvý zápas s ním
Vtedy sa blížil náš prvý zápas s Maťom a prekvapivo sme vyhrali 2:1. Bolo to niečo úžasné, keď vyhrávame, pravdaže nejde len o to. Ide o to, že sme konečne hrali ako jeden. No nič, skončili sme zápas, išli sme sa do šatne prezliesť a potom na kofolu. To bolo za odmenu. No takto to išlo asi dva týždne a potom som Maťovi aj žiadosť na Facebooku potvrdila, vždy sme mali o čom si spolu pokecať. No po tých dvoch týždňoch, sme si ray išli zahrať v stredu a vtedy na nás nikto aspoň nedával pozor. Ako sme si dobre zahrali futbal, všetci odišli a ja som s Maťom odchádzala ako posledná. Išiel za mňou do šatne, lebo ja som ich mala na starosti zamykať. No, kým som poukladala veci, Maťo mi pomohol so sieťkami na bránu a zaniesom ich dozadu. Kým som naňho čakala rozmýšlala som kedy už pôjde, lebo tam bol dlho, teda som za ním išla.
A tu je tá chvíľa
Sedel na stole, zavolal si ma bližšie a povedal či s ním budem chodiť. Ja som len mala slzy v očiach a vysvetlila som mu ako to chodí, že keď hráme sme ako rodina, nie ako priatelia. Tak som mu povedala, že či mu nebude vadiť, keď sa všetci budú pozerať práve na nás dvoch a tak.... Jemu to nevadilo. Tak teda som mu povedala áno, vtedy sme sa aj pobozkali. Čo môže byť krajšie ako láska na ihrisku so spoločním obľúbeným športom, ktorému by sme sa chceli venovať.Tak teda v ten deň ma ešte išiel odprevadiť domov, ale nie celkom, aby som trénerovi povedala, že s ním budem chodiť a nemohla som takto. Áno tréner bola moja mamka. Keď sme mali na druhý deň tréning, tak sme s tým vyšli obaja von. Všetci sa len tešili, blahoželali a poniektorý aj žiarlii, podľa toho čo mi vraveli ostatný. V piatok sme spolu chceli ísť vonku, museli sme si nájsť čas pre seba ...
