Kto bol: Král Artuš A História Camelotu

2.časť: Guinevere

Guinevere, či Ginevera bola kráľovna (manželka kráľa Artuša). V príbehoch a folklóru sa traduje, že mala milostný pomer s hlavným rytirom,, Guľatého Stolu- Lancelotom". Tento príbeh sa objavil v ,, Chrétie de Troyes " - Lancelot alebo rytier s karou je častým motívom v rozsiahlej literatúre o Artušovy, počnúc Lancelot-Grail na začiatku 13.storočia a v Post-Vulgate Cycle a v Artušovej smrti od Tomáša Maloryho. Zrada Artuša a Guinevere a Lancelotom je často objavuje, ako dôvod úpadku kráľovstva Camelot.

MENO:
Gaoffrey of Monmouth uvádza ako jej umeno Guanhumarar v latištine v jeho História Regum Britannie.
V 15.storočí sa v hre Život svätého Ke ( Bewnans Je ) v kornštine volá Guignnever. V modernej angličtine sa toto korské meno zmenilo na Jennifer.

Únos Guineveri:
Najranejšia zmienka o Guinevere je vo velskom príbehu ,,Calhwch ac Olwen", kde sa objavuje ako Artušová kráľovná, ale je o nej uvedené málo. ,,Caradoc of Llancarfe", ktorý napísal svoje,, Život Guildy" pred rokom 1136 uvadza, že bola unesená Metwasom- kráľom Letnej zeme. A bola veznenapá v jeho pevnosti v GlastonBury. Príbeh uvádza, že Artuš strávil rok jej hľadaním a zostavil armadu, ktorá vtrhla do Melwovej pevnosti, zatiaľ čo Svätá Guilda vyjednavala o mierovom riešení. Toto je prvá písomná zmienka o únosu Guineveri, jedna z prvýcha najčastejších epizód v Artušovskej legende. Veľmi podobný motív sa objavuje vyrytý i na archivoltu katedráli v Modene v Taliansku, ktorý pravdepodobne prechádza rozprávaniu Caradoca v tom príbehu ->,,Artuš z Britaine" a Isdernus prichádza k vezi, kde ,,Mardoc" vezní ,, Winlogue", zatiaľ čo na druhej strane Caradoc bojuje s Gaiwain. A rytiery Galwarium a Che - Kay sa blíží ,, Isdernus" je takmer určite ztelesnený Ydera, keltského bojovníka jeho meno sa objavuje v Calhwch ax Olwen, a ktorý bol milencom Guineveri v takmer zabudnutým príbehu zmienivanom v Beroulovom -> Tristanovy a premielujuceho do neskoršieho ,,Roman de Yder ". Veľský básnik Dafyds ap Gwilin uvádza únos Guineveri v dvoch svojich básniach a stredoveký Roger Loomis navrhuje, že "zdedila rolu kelskej Persefony".