Zvrátené myšlienky

#20 - Tvoja, moja vzácnosť.

Sledovala špinavé jazero spoza okna mestskej električky. Jej pohľad sa míňal s hnedou hladinou vody a zeleným porastom navôkol.

Premýšľala nad každým chlapcom, s ktorým strávila čas. Čas, ktorý im darovala nepremárnili hlúpymi aktmi ľudskej túžby. Čas, ktorý im darovala zasvätili rozhovorom o pičovinách, živote, šľapkách, pozvracaných záchodoch či vtipných pracovných skúsenostiach.

Vedela, že ani jeden z nich nechcel ostať tam kde ona každého nechala. Skúsili staré "baliace" techniky, sladké rečičky aj dotyky, ktoré sa nikdy nemali stať.

Prečo sa jej ale ani jeden nebol schopný dostať pod kožu? Na kožu? Na jemnú pokožku jej pier? Na citlivé miesta krku?
Prečo čaká na vatru, keď na bozk stačí ohník ba malá iskrička?

Pretože je to vzácnosť. Je to niečo, čo jej nesmie nik vziať. Je to jej majetok. Je to vec, ktorú môže len darovať. Stráži to. A bude to strážiť do doby, kedy nájde pery, ktoré nebudú rozprávať, že mal ďalšiu. Budú rozprávať o šťastí, ktoré v ňom vzplanulo, lebo on.

On, bol prvý, ktorého pery sa dotkli tých jej...

Tak, dievčatá. Mám ďalší odkaz pre vás, ktoré ešte nik nepobozkal. Neraz mi hovorili o prvých bozkoch, ktoré neskôr ľutovali. Mohlo to byť preto, že to strašne sílili, chceli zažiť ten pocit iných pier, to teplo dychu. Ale buďte vyberavé, čakajte. Myslím si, že je lepšie spomínať na pekný prvý bozk, keď ste mali 17, než na ten odporný,keď ste mali 13, ktorý ste venovali chlapcovi kokotovi. Je to len vaše a strážte to. 🖤
- Urban Zara