Kik 2 | L.S.

1

„Harry, zlatíčko, kde si?" zakričí Nick do domu. S Harrym býva už rok, zatiaľ čo s ním chodí dva roky. Niekto by povedal, že sú obaja šťastní, avšak Harry niekde vo vnútri stále nemôže zabudnúť na Louisa. Na chlapca, teraz už skôr muža, ktorý mu ukradol srdce, prvú pusu a nevinnosť. Harry nemohol zabudnúť na neho. Aj keby zabudol na meno, nezabudol by na oceánovo modré oči, žiarivý úsmev, dokonalý zadok, penis a hlas. Och, ako ten on miloval...

„V obývačke." ozve sa Harry. Za ten čas, čo s Nickom chodí, spali spolu len raz. Na začiatku Harry nechcel nič. Ale postupom času pristúpil aspoň na bozky a pred mesiacom aj na niečo viac. „Ahoj, zlato." Nick mu dá pusu. „Ahoj, ako dnes bolo v práci?" spýta sa slušne Harry. Nick pracoval ako asistent v jednej väčšej firme. Dobre tam platili, takže Harry chodiť do práce nemusel.

A to bol problém, vďaka ktorému sa hádali dlhé mesiace. Nick, ktorý nechcel, aby Harry chodil do práce nakoniec na to pristúpil. V duchu si hovoriac, že spraví všetko pre to, aby Harryho nikde nezobrali. Harry bol ako vzácny pirátsky poklad, ktorý hľadal dlhé roky a keď ho konečne našiel, nechcel, aby mu ho niekto ukradol. Bál sa toho. Už mu ho skoro ukradol Lewis. Tentokrát to už nikomu nedovolí.

„Do mesta sa sťahuje jedna veľká firma. Takže to bude teraz ťažké." povzdychne si a sadne si pri Harryho, ktorý prikývne a ďalej pozerá. „Čo to vlastne pozeráš, Harry?" pozrie na televízor a Harry zalapá po dychu. „Ty nepoznáš Ja zloduch?" pozrie prekvapene na Nicka v duchu sa pýtajúc, ako s ním môže byť.

„Nepočul som o tom." mykne ramenami. „Robíš si zo mňa srandu?" postaví sa z gauča Harry. „Nerobím, Hazz." pozerá Nick na svojho priateľa. „Veď skoro pred rokom sme na tom boli v kine!" mračí sa Harry. „Oh." jediné, čo vypustí Nick z úst.

Harryho to mrzelo. Pozval ho na asi dvanáste rande do kina a Harry celý šťastný vybral Mimoňov. Zbožňoval ich. A Nick by to ako správny priateľ mal vedieť. Ale bohužiaľ nie.

On by to vedel... pomyslel si smutne Harry. Ale nemohol nad ním teraz premýšľať. Musí zabudnúť, mal by. Louis sa už nikdy nevráti. Tou vetou sa nútil zabudnúť. Možno. Tak začal vždy váhať. Nevedel sa rozhodnúť.

Ak by Louisa úplne odpísal, zabudol na neho, vymazal zo svojho života a on by prišiel, prepásol by šancu byť s ním. Aspoň ako kamarát. Ale pokiaľ nezabudne a bude navždy dúfať, že sa objaví, zrejme sa ho nedočká.

Potichu sa postavil a kráčal do izby, kde sa zamkol a ľahol si do postele. „Nick ma vôbec nepozná." šepne a natiahne sa po telefón. Otvorí aplikáciu, len aby zistil to, čo vždy. Neodblokoval ho. Nenapísal. Akoby nežil. A to Harryho najviac bolelo. „Lou, kde si?" šepne plačlivo.

--------------------

Hi :)

Je to krátke, ik.

Pôvodne som to chcela pridať skôr, ale včera sa mi vypol notebook a vymazala sa mi celá kapitola, YAAAAY :-)))

Názor?