Jeden deň bol môj posledný deň s rodinou v hniezde.Čakala ma let do keransla. Polovicu dňa som prešla len cez malé pralesy.Keď som tam prišla na jednej strane boli miestnosti kde ležali ďalšie zvieratá a ľudia cez stred cesty tiekla voda.
Nezostala pre mňa žiadna miestnosť tak som sa dala pri starú fľašu .Na 1. Deň som zobudila a všetci sa na mňa pozerali ako keby som bola jediná sova na svete.
Vtom som si všimla veľkého zeleného kopca .Na 2. Deň som sa prebudila vo vode. Zachytila ma malá drevená loďka s indickými dievčatami a
pýtali sa ma"si žena?" Nevedela som čo to znamená ale v tú chvíľu mi vrazili do čela. vynadala som im až sa ma všetci báli. Na 3. Deň som mala okolo seba igelitku ked som sa prebrala Videla som lamu so zeleným kabátom ako ide na ten kopec. Bol to KUBA! Môj veľmi dobrý starý kamarát ktorý sa zaoberal sovami ako som ja .Zakričala som naň ho Kuba Ale on sa pozriel za seba ako za ním letím a pridal do kroku.dobehla som ho a zletela som mu na chrbát. "Kuba Pamätáš si na mňa?"Spýtala som sa ho. Áno Rosabela pamätám si na teba.Kuba neboj sa ma povedala som mu.Prosím Zachráň nás........nás sovy.Rosabela je to veľmi nebespečné. Povedal a potriasol chrbtom čo bol signál pre mňa že mam zísť dole. Kuba prosím dobre vieš že by som tebe neublížila.plačlivím hlasom som ho objala krídlami.Vtom vyleteli sovy môjho druhu,ale ja som stále prosila Kubu o pomoc.
Pokračovanie máme nabudúce.......majte pekný deň💕🦄
