Follow your heart

1.

Áno, bohužiaľ nájdu sa aj taký, ktorý majú radi, keď môžu iným ľuďom psychicky ubližovať. Zopár takých poznám...
No...
Moje meno je Vanesa, ale všetci ma volajú Ness. Mám 13 rokov, jedného malého brata a rodičov, ktorý sa možno čoskoro rozvedú.
Začal sa nový školský rok. Ubiehali týždne a týždne a ja som sa začínala dostávať do groupy, do ktorej sa chcel dostať každý z mojej triedy. Aj keď stále nechápem ako... No nechala som to tak.
O tri týždne neskôr...
Kráčala som popred školu a v tom mi zazvonil mobil. Keď som sa stihla pozrieť na to, kto mi volá telefón prestal zvoniť. Bola to Veva. Tak som jej poslala sms.
Ja: Ahoj 😃 čo si potrebovala ?
Vev: Ahoj, rýchlo príď ku mne Matúšovi sa niečo stalo...nikto nevie čo. Nedvíha telefón ani mne ani Vike ani Ive... prosim príď ku mne co najrýchlejšie ako sa ti dá !
Hneď ako som si prečítala správu rozbehla som sa a nezastala som, kým som neprišla k nej domov. Zazvonila som. O chvilu sa otvorili dvere a v nich stála Vev. Celé oči mala úplné zaslzené a červené. V ruke držala bundu a na nohách mala obuté topánky. ,,Musíme ísť hneď k nemu domov!"povedala Vev.
Keď som videla ako sa o neho bojí, otočila som sa a začala som bežať k nemu domov. Ona bežala tesne za mnou. Boli sme pár metrov od jeho domu. Obi dve sme zastali. ,,Čo ak si tento krát naozaj ublížil viac ako inokedy?!". Povedala som jej, že nesmieme strácať čas a musime sa čo najskôr dostať do jeho domu.
O pár minút neskôr...
,,Ness! Poď sem!
Keď som prisla k Veve to, čo som videla mi vyrazilo dych...
Sedel tam... so žiletkou v ruke... pozeral sa do steny pred ním, vedľa neho ležal jeho mobil a z ruky mu kvapkala krv...
Vev sa k nemu rozbehla priložila mu ruku na srdce. Potom sa pokúšala zastaviť krvacanie...
Snažila som sa s nim hovoriť, ale on bol úplne mimo...
Ruku sme mu obviazali obvezom a uložili sme ho do postele. Nechali sme mu v mobile odkaz, že keď sa zobudí má nám zavolať.
Potom som išla Vev odprevadiť domov a išla som domov.
Doma som si ľahla do postele aj s topánkami a zaspala som.