Volám sa Angela. Mám 19 rokov a práve som dokončila strednú školu. Chcem ísť pracovať do zahraničia. Rozmýšľam nad Prahou. Moja mama s tým súhlasila tak som šla na net pozrieť nejaké byty v Prahe. Asi po hodine som našla 2 byty ktoré boli celkom ok. Ukázala som ich mame a povedala že nech tam zavolám do jedného z nich a môžme ho ísť pozrieť. Tak som zavolala. V ten večer sme zbalili potrebné veci a mama pozrela ako idú vlaky. Ráno keď sme sa zobudili nachystali sme sa a a vyrazili sme na stanicu. Asi o 4 až 5 hodín cesty bolo vyhlásené ,,Zastávka Praha!" zobrali sme si batožinu a vyšli sme z vlaku. Asi o 30 minút sme stáli pred panelákom kde mal byť môj nový byt. Po prehliadke som si ten byt zamilovala. A hneď sa začali vybavovačky okolo toho bytu - sťahovanie,potrebné papiere atď. Keď som tam už bývala dlhší čas tak som si začala hľadať prácu. Začala som pracovať pri predaji šteniatok. Raz keď som prišla do práce videla som šéfku ako sa rozpráva z nejakým chalanom. Keď ma uvidela zakričala ,,Hej Angelo, poď ukázat pánovi Kadlecovi nejaké šteňátka." hneď som prišla a pozdravila som ,,Dobrý deň!" a on odpovedal ,,Dobrý den kočko!" obidvaja sme sa zasmiali. Tak ukázala som mu pár šteniatok. ,,Tak tu máte nemecké ovčiaky, hneď vedľa sú zlatý retrívri.." prerušil ma. ,,Já chci zlatýho retrívra." odpovedal . ,,Tak môžte si vybrať. Vybral si chlapca. ,,Dobre, tak ho vezmite a vyplníme jeden dotazník." ,,Tak ako sa voláte?" ,,Jmenuju su Vladimír Kadlec." ,,Kde bývate?" ,,Diamantová 6" ,,Jeej ja bývam na Diamantovej 7" ,,Ooo tak to mužem nekdy neco podniknout." ,,To môžme." hneď ako vyplnil dotazník odišiel domov a aj zo svojím novým psom. Domov z práce som išla asi o 16:17. Keď som bola pred panelákom uvidela som Kadleca ako sa hrá vonku so svojím novým šteniatkom. Prišla som k nemu a pozdravila som sa. ,,Ahoj." pozrel na mňa a tiež sa pozdravil. ,,Jé ahoj. Ty si ta kočka co si mi dnes prodala Vodopáda že?" ,,Áno to som ja. A on sa volá Vodopád?" ,,Jo jmenuje se tak." ,,Nezvyčajné ale pekné meno." usmiala som sa naňho a on zasa na mňa. ,,Hele a nechceš zajed k nám pokecéme a podobne. Tak co ti na to?" no nemohla som odmietnuť.
