You Don't Know Me

1.

Kathrin

Ahoj,som Kathrine...Kathrine Pearsová. Mam 17 a chodím na Strednú školu v malom mestečku Marlend. Dnes je prvý školský deň a už sa neviem dočkať keď za 2 roky budem môc odísť z tohto väzenia pre mladých. Možno niekto to tu má rád ale ja nie,nenávidím to tu a už vôbec nie tých falošných ľudí ktorí tu študujú. Kedysi som to tu tiež milovala ale to sa zmenilo v ten deň keď prvý krát vošla do triedy. Bolo to v polovici prvého ročníka prišla do triedy v rúžových šatách ktoré boli pokryté trblietkami. Postavila sa pred tabuľou a povedala "Ahojte ja som Sarah nedávno sme sa sem prestahovali." Vedľa mňa bolo voľné miesto tak si sadla vedľa mňa. Zo začiatku vyzeral byť mila ale zmýlila som sa,je to bezcitná mrcha ktorá chce len pozornosť chalanov a zaujíma sa len o to aby vyzerala čo najlepšie. Kedysi sme boli najlepšie kamarátky ale to skončilo vtedy keď ma strápnila pred celou triedou. Viete čo spravila? Všetkým povedala že keď som u nich spala,tak som sa pocikala,no pritom to bolo naopak, ona sa strašné bála tmy keď bola menšia a my blbé sme pozerali horor Nezhasínaj a ona sa až tak bála že sa napokon pocikala od strachu. Nuž a takto skončila moja reputácia.Ale stále neviem prečo to spravila. Chápem že sa za to hanbila ale tak nikto by sa to nedozvedel keby si otvorí zobák. No a od vtedy každý deň keď prídem do triedy nepočujem nič iné len "Počuraná neboj sa, kaby sa niečo stalo máme pre istotu pri sebe plienku... " a podobne blbosti. Ale najčastejšie to počúvam od Metta. Neviem on jediný má so mnou problém a samozrejme aj Sarah. Oni dvaja sú najlepší kamoši. Ale už som sa naučila ignorovať všetky ich urážky a nerobiť si z nich ťažkú hlava. Dnes sa to taktiež nezmenilo,už som sa nevedela dočkať kedy začne zvoniť aby som mohla ísť už konečne na obed pretože som vážne hladná. Keď už zazvonil tak všetci sme sa vybrali na obed do jedalne. Ja som sa rýchlo ponáhľala aby som si chytila miesto pri stole lebo už sa mi stalo že som musela kôli Sarah obedovať na zemi. Nakoniec som to stihla a našla som si voľný stol. Ale to čo nasledovalo potom..."Ahoj môžem si k tebe prisadnúť?" povedala tým najsladším hláskom Sarah a ja som nevedela že čo mám odpovedať."Ehmm ako chceš"povedala som sarkasticky a ona si sadla oproti mne a a usmievala sa ako slniečko na hnoji. Ukázala na dievčatá a tie smerovali smerom ku mne jedna z nich mala na obed špagety a druhá zemiakovú kašu. Keď už boli tesne pri mne zakopli a všetok ich obed potoval na mňa. A to bol ten moment kedy som pochopila o čo im išlo. Pozrela som sa na Sarah nahnevane. "To si si vážne myslela že si sadnem s tebou za jeden stôl?'' pohrdavo sa na mňa pozrela a s ironickým úsmevom sa otočila a odišla si sadnúť k svojej partií kde sa všetci smiali na plné obrátky. Od hanby a hnevu som udržiavala slzy ale nedalo sa to,boli už na krajíčku. Tak som sa rýchlo rozbehla na WC nech ma nikto nevidí plakať a nezačnú si zo mňa robiť ešte väčšiu srandu. Tam som sa zavrela,oprela som sa o stenu a pomaly som sa spúšťala dolu na zem. Slzy mi tiekli po lícach jedna za druhou.Nevedela som ich zastavit. Po chvíli keď som sa už ako tak upokojila som sa pozrela do zrkadla a utrela si stopy od sĺz. Usmiala sa na seba a povedala si že som silná a že to zvládnem. Vyšla som von a na chodbe boli už len študenti ktorí mali mimoškolské aktivity. A tak som sa vybrala domov a hovorila si že doma budem mať aspoň od všetkých pokoj.