Stars Can't Shine Without Darkness

Lunapark

Nad lunaparkom ožíva noc,
Tak silná, temná, záhadná...
Nič navôkolo nemá takú moc,
Ako obloha hviezdami posiata.

Reťaze kolotoča kývu sa, vŕzgajú,
Inak je všade ticho...
Nie sú tu dievčatá, čo lístky naň predajú,
Som tu len ja, aj vietor vie to.

Vietor vejúci pomedzi dráhu,
Skrútenú ako naše životy,
Na ktorej nevieme kam zákrutý vedú,
Je môj spoločník jediný.

Vlasy zmoknuté od studených kvapiek,
Chce mi z nich vodu vyhnať,
Pod stánkom smutných ružičiek,
Ktorých hlávky začínajú uvädať.

Nad lunaparkom vznáša sa hustá hmla,
Zahaľuje každý jeho kút,
Každú spomienku z neho zmyla,
Ako si ľudia zmývajú špinu z rúk.

Nikto si už nikdy nespomenie,
Že tam medzi stromami je ukrytý,
Lunapark ktorý vždy zaženie,
Každý pohľad plačlivý.

Alebo... ktorý by vyhnal,
Každý kúsok smútku z duše,
Keby naňho niekto zaspomínal,
A nie zbabelo ušiel.

Nad lunaparkom vychádza slnko,
A ku mne niekto prichádza,
Osoba, ktorú obklopuje neznáme svetlo,
Že by to bol môj záchranca?

Po tých rokoch, čo bezducho kráčam,
Pomedzi ruiny starých kolotočov,
Jeden sa pohol, otáča sa,
Pri ňom stojí predavač lístkov...

Tajomná tma sa vytráca,
Svetlo šíriš všade navôkol,
Aj temnota zo mňa sa stráca,
Dôvod na šťastie mysľou mi preblysol.

Od niekadiaľ sa blížil detský hlas,
Ktorý lunapark už dávo nezažil
Cukrová vata v ruke ocitá sa zas
A úsmev z tváre sa už len tak nestratí.

Záhadný predavač lístkov
Pristúpil ku mne a vraví,
"Poď sa previesť húsenkovou dráhov,
Kým svetlo života ešte svieti."

Dráha sa mi už nezdá tak nepredvídateľná,
Viem presne kam vedie,
Ako tá budúcnosť čarovná,
Čo posledný kúsok temnoty zo mňa zmetie.