Stars Can't Shine Without Darkness

Chlad

Dve svetialka nádeje v nich tleli,
V očiach modrých ako hlboký oceán,
Dve iskričky šťastia sa v nich hrali,
A úsmev zakaždým zdobil jej tvár.

Tie oči, okná do duše,
Čo šťastie a lásku vždy odrážali,
Nevedeli, čo sú to slzy smútku,
Nikdy také na povrch nepustili.

Tie oči, okná do duše,
Čo odhalia každú myšlienku,
Rozbila sklo priamou strelou z kuše,
Zabila v sebe poslednú spomienku.

Úsmev stráca sa,
Oči temnejú, tíchne smiech,
Črepiny z rozbitých skiel rozleteli sa,
A dobrý skutok vystriedal hriech.

Iskričky čo sa v tých očiach hrali,
A úsmev ktorý vždy zdobil jej tvár,
Stratili sa, zmizli...
Už oči nie sú ako hlboký oceán.

Črepiny ako kúsky ľadu terče hľadajú,
Kde zasiahnuť, čo ešte zamraziť,
Kde ešte kúsok tepla zbadajú,
Tam námraza si začne cestu raziť.

Z očí sa zrkadlá stávajú,
V ktorých uvidíš len obraz svoj,
Jej pocity už dávno neexistujú,
Len chlad ktorý vyhral nad ňou boj.