Jednodielovky

}1.{ DHZ

S rodičmi sme sa presťahovali do iného mesta. Otec musel dochádzať sem za prácou a tak sme sa rozhodli že sa tu radšej rovno usadime. Nevadilo mi to kamarátov som moc nemala teda asi skôr nemala a tak ma tam nič nedržalo. Bolo mi deväť, keď sme sa sem presťahovali. Od vtedy prešlo šesť rokov. Za tú dobu sa veľa udialo. Prišla som do nového mesta, do novej školy, do nového domu, do nového prostredia. V novej triede som si konečne našla najlepšiu kamarátku. Teda o pár rokov sa ukázalo že asi niesme súdené byť najlepšími priateľkami navždy a tak sa náš vzťah zhoršil a nakoniec aj padol. To ma viedlo k novému rozhodnutiu. Prestúpiť do novej triedy. Musela som ostať na tej istej škole pretože v meste už nebola žiadna iná a nechcelo sa mi dochádzať do iného mesta. Takže v druhom polroku som prestúpila do vtedy ešte siedmej D. Až tam som našla svoju spriaznenú dušu. Jessiku. Nepoznáme sa síce dlho, ale za to veľmi dobre. O rok na to sa dalo všetko do kopy. S pohádanou kamarátkou som sa udobrila, našla som si viac kamošov a s Jess ešte viac zosilnela vzťah no stalo sa aj niečo zaujímavejšie. V 13 rokoch okolo decembra sme sa s Jessikou prihlásili na zaujímavý krúžok-Hasičský. Zo začiatku sme nevedeli čo a ako čo sa tu robí čo je toto a tamto. No postupom času sme sa zlepšovali a zlepšovali. (Hasiči budú rozumieť) Začali sme CTIF. Trošku nám trvalo kým sme všetko pochopili a naučili sa svoje role, viazať uzly, rozhadzovať hadice a podobne. Pokračovali sme štafetou. To nám išlo celkom dobre. Po pár dňoch, týždňoch, mesiacov sme dorazili na našu prvú súťaž. Boli sme celkom napäté, ale naše výkony by som povedala že boli perfektné. Boli dostatočné aby sme sa umiestnili v prvej trojke. Vtedy sme skončili druhé a splnili sme svoj cieľ. Poraziť jedno družstvo. Čo sa nám aj podarilo. Mali sme velikánsku radosť. S krásnym pocitom sme sa po ceste domov všetci zastavilo na zmrzlinu. O pár dní na to sme sa rozhodli že na oslavu si zrobíme grilovačku. Prišli asi všetci. Bolo tam hlavne naše "mladšie" družstvo čiže mi. No prišli starší hasiči, ktorých som v tú dobu moc dobre nepoznala. Bol to taký začiatok júna. Vtedy prišiel aj tréner čo cvičil starších hasičov. A odvtedy sme viacej začali cvičiť s ním a s jeho synom. Beh na 60 metrov s prekážkami. Bola to ešte väčšia zábava ako CTIF a štafeta. Dostali sme sa na súťaž kde sme sa síce nijak neumiestnili, ale za to sme získali pár nových skúseností a vedomostí a hlavne skvelých zážitkov. Môj osobný úspech je čas 15,17 (15 sekúnd a 17 stotín) na začiatok a moju prvú súťaž som bola na seba celkom hrdá. A na koniec prišiel útok (útok z vodou). Boli sme celkom roztrasené no najhoršie bolo, že prvý krát sme bežali s vodou len deň pred súťažou.

Na druhý deň:
V deň konania súťaže sme boli asi najvystresovanejšie ako najviac sa len dalo. Pretože v podstate sme nič nevedeli. Nedokázali sme sa ani pripraviť na základňu. A tak nám to museli spraviť starší hasiči. Bola to prvá súťaž a tak sa nám to celkom nepodarilo. Ale nevadí stáva sa. Náš čas bol 39 sekúnd aj niečo. Od vtedy sme pobehali dosť súťaži a každou jednou sme sa zdokonaľovali. Teraz máme koniec sezóny. A začne sa nám zimná príprava. Posilka a podobne. Na budúci rok sa tešíme a pokúsime sa o najlepšie umiestnenie.