Som len experiment ?

1. Osudný deň ?

Dnes je krásne počasie. Jeseň je jednoducho magická. Hlavne tu v Sydney. Prisťahovali sme sa sem pred pár mesiacmi, ale už som sa tu udomácnila. Práve kráčam na terapiu k môjmu psychológovi. Pomáha mi prekonávať moje úzkosti a depresie. Ako jediný človek ma berie vážne a nemyslí si o mne, že si to vymýšľam, aby som na seba pritiahla pozornosť. Je to starší pán menom David. Svoju "kanceláriu" má na svojej záhrade v malej drevenej chatke. Úžasné prostredie.

---------------------------------------------------

"Marcia!", zakričal na mňa David, "nachystal som nám niečo malé pod zub, poď ďalej." Rozvoniava to tu bylinkovým čajom a čerstvým koláčom.
"Tak Marcia, povedz mi ako sa ti darí." Toto prostredie mi vždy pomôže uvoľniť sa a nebáť sa rozprávať. "Moja mama chce, aby som prestúpila na inú školu. Nechápe, že to bude pre mňa ešte horšie.", povedala som. David si povzdychol a povedal: "Toto hádam nie. Veď som sa s ňou o tom už niekoľkokrát rozprával. Ale neboj, všetko vyriešime. No a čo kamaráti ? Už sa ti podarilo niekoho nájsť ?"
"Je to ešte ťažšie ako som si myslela", pozrela som sa do zeme, "dnes si ku mne na obede sadol môj spolužiak z matematickej triedy, ale ja som spanikárila a ušla som." David sa na mňa sklamane pozrel a povedal: "S tebou to bude ešte makačka, dievča. Viem, že je to pre teba ťažké, ale potrebuješ kamarátov. Možno niekoho, kto ti bude bližší, ako kamarát. Niekoho, komu sa budeš môcť vyrozprávať, dôverovať mu. Ja tu nebudem večne zlatíčko." Vo chvíli, keď to dopovedal sa dvere otvorili a vošiel dnu Calum. Jeho syn. "Oh, prepáč, nevedel som, že tu niekoho máš, prídem neskôr.", povedal a zvrtol sa. "Nie, ostaň. Budeš nápomocný.", povedal David a mňa zalial pot. Bola som 5SoS fan odkedy sa dali dokopy A Cal sa mi vždy páčil. "Sadni si k Marcii a zoznámte sa." Vďaka David, moja úzkosť práve napadla celé moje telo.
"Ahoj, ja som Calum. ", usmial sa a podal mi ruku. "Ja-ja-ja som Marcia." Bravó cicka, koktaním určite urobíš dojem.
Toto sa mi naozaj nepáči. Calum asi niečo hovorí, ale ja ho nevnímam. Počujem len tikanie hodín, ktoré viseli na stene. Neviem čo mám robiť. Rozbehla som sa k dverám, vrazila som do nich (klasika), no a potom som odtiaľ ušla. Zľakla som sa. Nemôžem sa s ním rozprávať. Z pozadie počujem, ako vykrikujú moje meno, ale ja sa ani neobzriem a utekám.

-------------------------------------------------

Keď som sa dostavila domov, celá rozklepaná a zadýchaná (kondička na bode mrazu), utekala som rovno hore do svojej izby.
"Marcia, čo sa deje ?" kričí na mňa z kuchyne mama.
"Nič, som v pohode." Jasné, že si v pohode moja.
Vyzliekla som sa a nachystala som si vaňu, potrebovala som kúpeľ. No v tom mi prišla SMS. Bol to Calum..

-----------------------

Prvá časť, dúfam, že vás zaujme. Vote a komentár poteší. Ak máte nejaké pripomienky, kľudne mi napíšte. :)