Terapia

Paranoje

Strach, plný strachu..
som plný strachu,
som plný prachu,
prachu z mŕtvol mojich snov,
prekvapený z vlastných slov,
z vlastných postojov a názorov,
nepočúvam už žiadnych autorov,
počúvam vlastné paranoje,
“otvorené okno je”
“otvorené dvere”
toto ma bere,
nemôžem si dovoliť ľudský kontakt,
so samotou mám podpísaný kontrakt,
musím všetko zavrieť,
seba hneď uzavrieť,
skvôr ako začnem vrieť,
potom smrť uzrieť,
nebude také ťažké,
polomŕtvy na dlážke,
ľahšie ako sa to zdá,
jednoducho sa to dá,
ked ťa vlastná duša vykráda,
ako skúsený vrah sa zakráda,
a potom ťa zbaví zdravého rozumu,
neutopíš tie paranoje v litroch rumu,
zbaví ťa to seba samého,
urobí to človeka prázdneho,
zbaví ťa to aj života,
zabije to toho pilota,
nebude žiadna autorita,
ostrým nožom to ukončiť,
alebo z vysokého okna vyskočiť,
som plný prachu...
plný strachu...
z toho čo príde zajtra a z toho čo bolo včera,
nebude dnes toto moja posledná večera?
každý deň nové peklo,
že mi ešte stále nepreplo,
te paranoje o niečom svedčia,
psychiatria asi presvedčia,
moc mi nesvedčia,
no už sú mojou súčasťou,
späté s každou mojou časťou,
tak ako strach a samota,
uz počujem ako sa smrtka tmou motá,
kosou o steny klepká,
na ksichte hrozivá lebka,
každým dňom je bližšie a bližšie,
moja chuť žiť klesá stále nižšie a nižšie,
až raz,
prebehne po chrbte mráz,
na tvári bude šialený úsmev,
démon smrti uspel...