15 advices how to be a dominant [Larry Stylinson] || Texting ✓

Epilogue

Stál som pri presklenej časti steny tejto miestnosti ešte nejakú tú chvíľu a s pootvorenými ústami sledoval chodiacu dokonalosť blížiacu sa ku mne. Hoci mal neustále na tele sveter, roztrhané džínsy tomu dodávali akýsi šmrnc dominantnosti. Spolu s kufrom za sebou ťahal akúsi veľkú tašku, pričom funel a sám si pre seba čosi mrmlal. Pohľad mal neustále stočený k zemi, čo teda znamenalo, že si ma nevšimol. Avšak o pár sekúnd neskôr, keď už bol pri spomínanom trpaslíkovi, do ktorého pôvodne chcel schovať svoj kľúčik, hlavu stočil smerom k oknám na druhom poschodí.

Bez mihnutia oka som sa zahanbene skryl za záclonu, keď pohľadom prešiel k oknu, v ktorom som stál. Najprv zmätene pozoroval prázdny priestor, až si napokon všimol moju kučeravú hlavu. Pretože tá mi ako jediná vytŕčala spoza závesu.

Louisovi sa na perách okamžite rozlial obrovský úsmev. Chvíľu na mňa len tak pozeral a v očakávaní nakláňal hlavu, akoby na niečo čakal. Ja som aj naďalej stál za týmto funkčne zaveseným kusom látky, rozmýšľajúc. Na okamih som pohľad presunul z Louisa na moje do ružova zladené kúsky oblečenia. Hoci som ružovú farbu nemal rád, pamätal som si na úchylku môjho učňa. Pamätal som si na to, ako sa mu páčilo byť oslovovaný Daddym, na to, ako by si prial svoju princeznú. A tu ju má. Stojí za závesom a rozhoduje sa, či sa má svojmu dominantovi ukázať skôr, ako sa stretnú zoči-voči.

Napokon som pohľad aj tak presmeroval k brunetovi. Ten ešte stále stál na svojom chodníku pri predzáhradke a opieral sa o kufor. Keď si všimol, že váham, prosto rukou naznačil, aby som sa posunul do strany. Mimo látky, ktorá zakrývala moje telo.

Zahanbene som sklopil pohľad k zemi a s červenými tvárami, ktoré Louis nemal možnosť vidieť, som ustúpil o krok do strany. Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol, pričom som si napravil lem svojej ružovej sukničky. Cítil som sa v nej akosi nekomfortne, nepríťažlivo. Preto som sa pozrel s nádejou v očiach presne na to isté miesto, kde pred chvíľou stál modrooký brunet. Avšak nezmohol som sa na nič iné, ako na sucho preglgnúť, keď som si všimol prázdny chodník.

Zmätene som sa natlačil na okno v snahe nájsť to malé stvorenie. S rozšírenými zreničkami som pozoroval každý jeden meter štvorcový jeho pozemku, keď v tom sa ozvalo zabuchnutie dverí. Celý som v danom okamihu stŕpol a zaťal sánku. Pomaly, ale isto som sa začal otáčať smerom ku dverám, očakávajúc jeho príchod.

Za ten veľmi krátky časový úsek, kedy som pozoroval biely náter dverí, som sa nervózne hral s lemom mojej sukne. Počul som dupot spoza dverí, počul som dokonca aj jeho zrýchlený dych, keď otváral dvere od tejto miestnosti. A tak, spolu s príchodom svojho nového dominanta, som sklopil pohľad k zemi. S červenými tvárami som pustil lem sukne a ruky si spojil na chrbtom, čakajúc na jeho prvé slová.

,,Harry." vydýchol ako zmyslov zbavený Louis. Jeho hlas bol tak jemný, tak tenký, ibaže aj cez to všetko dosť dominantný. V hlave sa mi okamžite začali tvoriť myšlienky týkajúceho sa jeho hlasu. Napríklad, ako vzdychá alebo ako ma oslovuje tými dokonalými prezývkami.

,,Hazz." ozvalo sa už po druhý raz z jeho strany. Ani som sa nestihol narovnať v chrbte a Louis stál hneď predo mnou. Rukou sa nakláňal k mojej brade, tlačiac na ňu, aby som sa tak na neho pozrel. Na istý okamih som odporoval, odmietajúc sa na neho pozerať s červenými tvárami. No napokon som to vzdal a zdvihol hlavu k nemu. Musím uznať, že bol omnoho menší ako ja. O pol hlavy minimálne, no ani to mu nezabránilo v tom, pritiahnuť si ma bližšie k sebe.

,,Ahoj, Loui." zašepkal som opatrne, keď som svoje ruky omotal okolo jeho ramien. Zhlboka som sa nadýchol v snahe neprerušiť túto nádhernú chvíľu a následne si zaboril hlavu do jeho krku.