Coffee [EreRi/RiRen FF] ✅

Coffee

Chladný septembroví večer. Chladný vietor, studené lístie, ktoré naberá farby známej jesene. Deti si sťažujú na začínajúcu školu, študenti na ťažké obdobie a pracujúcim to je jedno. Učitelia sa snažia nezblázniť len z prvého týždňa a malé podniky ako kaviarne či bary sa zdajú plnšie než počas letných prázdnin. Počas prázdnin sa navštevovali po väčšine času kluby alebo tie bary. Kaviarne ? To zriedka. Mládež obľubovala alkohol a cigarety. Bohužiaľ, to tak bolo i z trinásť ročnými dievčatami či chlapcami, ktoré nastúpili na siedme, možno ôsme ročníky základných škôl. 

Dospelí ľudia, ktorí mali za sebou už nejaký ten vek sa radšej uchýlili do týchto kaviarní. Tiché príjemné prostredie s vôňou kávy, mlieka a možno i čaju či horúcej čokolády. Tam sa uchýlili starší či už dospelí ľudia, ktorí si zaslúžili tých niekoľko minút kľudu a pokoja.

Do jednej z týchto kaviarní raz zablúdil i jeden dospelý muž, ktorý sa nachádzal v ranných tridsiatich rokoch svojho života. Chladná tvár, ktorej vládli jeho vždy chladné oči farby búrky či ocele. Do nich padali tie najčernejšie vlasy, že aj Snehulienka ich mala bledé. Ebenové vlasy žiariace i v tme. Na pohľad obyčajný chlap, ktorý sa nerád vydáva niekam medzi ľudí, však ? To by mohol tvrdiť každý.

V jeden štvrtkový chladný večer, kedy slnko dávno opustilo nebo a nahrádzali ho hviezdy spolu s mesiacom, ktorý len ukazoval svoju prvú štvrť. Muž prechádzal cez námestie mieriac do jednej z najstarších kaviarní v tomto malom mestečku. Kaviareň podobná knižnici, zladená do hnedých farieb rôznych odtieňov s príjemnou atmosférou a klasickou hudbou hrajúcou od pultu, kde mlado vyzerajúci chlapec pracoval a zrejme i podnik vlastnil.

Zlatý zvonček so striebornými vzormi rôznych vlniek či hviezdičiek zacinkal nad dverami, keď muž otvoril sklenené dvere kaviarne. Mladý vlastník podniku, ktorý bol podľa mnohých najlepší v mestečku venoval novému a vlastne i stálemu zákazníkovi žiarivý úsmev, ktorý vedel vyčarovať i na zlodeja či sériového vraha. Muž len pozeral na stoly v kaviarni a posadil sa k jednému dubovému stolu s vyrezanými ornamentmi na nohách, ktoré ho držali. Ornamenty boli obtiahnuté zlatou farbou, ktorá bola namiešaná s jemným odleskom tej striebornej. Sedačka okolo stolíka bola v hnedých farbách, ktoré sa dali prirovnať ku čokoládovým zákuskom, ktoré sa v kaviarni predávali.

Muž sa posadil na sedačku a klasicky sa oprel o operadlo pohodlnej sedačky, ktorá sa stala po nejakom čase jeho miestom. Vôňa kávy udrela muža do nosa hneď po príchode, avšak teraz, keď pohodlne sedel si mohol vôňu vychutnať ešte intenzívnejšie, než keď vstúpil dnu. Vôňa kávy a rôznych sladkých a možno i slaných zákuskov, ktoré mladý predavač či vlastník podniku predával a ponúkal udreli do nosa vždy, keď ste len okolo tejto príjemne vyzerajúcej kaviarne prešli. Príjemná atmosféra ohúrila človeka rovno na ulici a za chladných decembrových nocí, kedy vonku snežilo a dnu sa svietilo atmosféra len stúpla na maximum a vy ste si mohli byť istí, že sa nachádzate v raji.

,,Dobrý večer, pán Rivaille," pozdravil mladý vlastník muža, ktorý si vychutnával pohľad zo sklenenej výlohy, v ktorej boli naukladané zákusky.

,,Dobrý večer," odvetil slušne pán Rivaille a okamžite premiestnil pohľad na mladého chlapca, možno muža, ktorý ho takto oslovoval už nejaký ten piatok, ako sa hovorí.

Chlapec či muž vyzerajúci neuveriteľne mlado i mladý vážne bol. Muž, ktorý niekoľko rokov dozadu dokončil strednú školu na jeden z tých lepších výsledkov vlastnil tak malú kaviareň, ktorá sa preslávila možno po prvom mesiaci funkcie. Muž s hnedými priam čokoládovými vlasmi a zeleno-modrými očami, ktoré očarili každú ženu a pán Rivaille si dovoľoval hovorievať, že tie oči očarovali i mužov. Príjemný to mládenec, však ?