Zachráň ma

1.

Rose McKennová stála pri stene v hlučnej jedálni. Bola jednou z matiek, ktoré v škole počas prestávok na obed dobrovoľne pomáhali, teda bola niečo ako bezpečnostná stráž s mejkapom. Dvesto detí sa rozprávalo, pretláčalo rukami alebo sa pripravovalo na odchod na dvor, pretože prestávka na obed sa im pomaly končila. Rose sa dívala na svoju dcéru Melly, ktorá sedela pri tom istom stole ako najnepríjemnejšie dievča v treťom ročníku. Ak by nastal nejaký problém, Rose bola pripravená premeniť sa na matkulevicu v drevákoch.
Melly sedela sama na konci stola a ukladala si ovocie do tvaru nepravidelnej dúhy. Hlavu mala sklonenú a vlnité, tmavoplavé vlasy jej padali do tváre, pričom zakrývali jej tmavočervené znamienko na líci. Veľký okrúhly fľak vyzeral ako zle nanesená červená farba mejkapu. Jeho medicínsky názov bol nevus flammeus, bol to len zhluk krvných cievok pod kožou, lenže pre Melly to bola jej osobná Achillova päta. Robil z nej cieľ posmeškov už od škôlky a ona si vytvorila spôsoby, ako ho ukryť, napríklad držala hlavu sklonenú, nehybná ako obrys mŕtvoly nakreslený kriedou na chodníku. Žiadny z tých trikov nefungoval nastálo.
To nepríjemné dievča sa volalo Amanda Gigotová, sedela na druhom konci stola a ukazovala priateľkám svoj iPod. Amanda bola najkrajším dievčaťom v triede, mala rovné blond vlasy, jasnomodré oči a dokonalý úsmev. Oblečená bola ako tínedžerka, v bielom tričku bez rukávov, ružovej sukni s volánikmi a obuté mala zlaté sandálky. Amanda nebolo tým, čo by si ľudia predstavili pod slovom tyran. Vlci sa však mohli oblieka do kože jadniatok alebo aj do najnovšej módy. Amanda bola bystrá a dosť výrečná na to, aby s nadšením zapárala, čím si vyslúžila ten druh strachom podmienenej popularity, aká sa dá nájsť na základných školách a vo fašistických diktatatúrach.
Bol začiatok októbra, ale Amanda už prezývala Melly menami ako psík Fliačik a štekala, vždy keď vošla do triedy. Rose sa modlila, aby sa to nezhoršovalo. Prisťahovali sa sem v lete, aby ušli pred šikanovaním v starej škole, kde sa to zhoršilo na toľko, že Melly mávala bolesti brucha a problémy s jedením. Nemohla spávať, budila sa vyčerpaná a hľadala si dôvody, prečo neísť do školy. Vstupné testy absolvovala na výbornú, ale výsledné známky boli len dobré, kvôli množstvu absencií. Rose dúfala, že tu sa to zlepší, pretože Reesburghská základná škola bola v lepšej štvrti a mala inovatívne postupy proti šikane. 
Nemohla si želať krajšiu budovu školy. Bola to celkom nová stavba, dokončili ju len minulý august a jedáleň bola ukážková, s moderným osvetlením, lesklými stomali, modernými plastovými stoličkami a veselými modro-bielymi kachličkami z kartónu, papierovými pavúkmi a čiernymi mačkami, blížil sa Halloween. Hodiny na stene, pokryté dekoratívnymi pavučinami, ukazovali čas 11:20 a väčšina detí si odkladala obaly z obedov a odchádzala dverami vľavo na ihrisk.
Rose pohľadom plným obáv skontrolovala Mellin stôl. Amanda a jej priateľky Emily a Danielle dojedali svoje sendviče, ale Mellin obed vo fialovom obale s obrázkom Harryho Pottera zostal nedotknutý. Sympatická učiteľka Kristen Cantonová napísala Rose email, že Melly niekedy neobeduje a čaká na koniec prestávky na tealete, tak sa Rose prihlásila ao dobrovoľnička a pomáhala počas obedov, aby videla, čo sa deje. Nemohla to ignorovať, ale nechcela ani reagovať prehnane, kráčala po tenkom ľade, ktorý poznajú mnohí rodičia.
,,Och, nie!" zakričalo malé dievča, ktorému sa prevrátil kartón s mliekom rovno na podlahu.
,,To je v poriadku." Rose prešla k nej, zobrala papierovú utierku a mlieko utrela. ,,Odlož tácku. Potom môžeš ísť von."
Rose vyhodila mokrú utierku, za sebou začula rozruch a obrátila sa, šokovaná tým, čo vidí. Amanda si prilepila na líce želatinový cukrík, napodobňujúc Mellino znamienko. Každý pri stole sa chichotal a deti, ktoré odchádzali z jedálne, sa smiali tiež a ukazovali na nich prstom. Melly vybehla z jedálne. Zamierila k toalete napravo.
,,Melly, počkaj!" zakričala Rose, ale Melly už bola preč, tak sa vrátila k stolu. ,,Amanda, čo to robíš? To od teba nie je pekné."
Amanda sklonila havu, aby ukryla úsmev, ale Emily a Danielle sa prestali smiať, tváre im začali červenať.
,,Ja som nič neurobila." Emily našpúlila spodnú peru a Danielle pokrútila hlavou s dlhým tamvým vrkočom.
,,Ani ja nie," povedala. Zvyšok dievčat sa rozpŕchol a ostatné deti sa ponáhľali von.
,,Smiali ste sa, divčatá," povedala Rose s bolesťou v hlase. ,,Nie je to správne a mali by ste to vedieť. Uťahujete si z nej." Orátila sa k Amande, ktorá si utierala zvyšok želatiny obrúskom. ,,Amanda, nechápeš, ako veľmi jej ubližuješ? Nevieš sa vcítiť do jej kože? Nemôže urobiť nič s tým, ako vyzerá, nikto to nedokáže."
Amanda neodpovedala, pokrčený obrúsok položila na stôl.
,,Pozri sa na nástenku. Vidíš čo sa tam píše?" Rose ukázala na ilustrovaný plagát s veľkým nápisom "STAROSTIVÁ A SÚCITNÁ KOMUNITA". ,,Uťahovať si z niekoho nie je starostivé a súcitné a.."
,,Čo sa tu deje?" zakričal niekto a Rose videla, ako sa k nim ponáhľa ďalšia mama dobrovoľníčka. Oblečené mala džinsové šaty a sandále, vlasy s melírom mala ostrihané nakrátko. ,,Prepáčte, tito dievčatá musia ísť na zvyšok prestávky von."
,,Videli ste, čo sa práve stalo?"
,,Nie, ušlo mi to."
,,Nuž, Amanda si uťahovala.."
Amanda ju prerušila: ,,Dobrý deň, pani Douglasová."
,,Ahoj, Amanda." Matka sa obrátila k Rose. ,,Musíme každého poslať von, kuchyňa sa musí pripraviť na ďalšie obedy." Ukázala za seba, kde podlední žiaci odchádzali z jedálne. ,,Vidíte? Je čas ísť."
,,Viem, ale Amanda si uťahovala z mojej dcéry Melly, tak som s ňou o tom hovorila."
,,Ste nová, však? Ja som Terry Douglasová. Boli ste už niekedy dobrovoľničkou?"
,,Nie."
,,Takže nieviete, ako to tu chodí. Mamy nemajú napomínať študentov."
,,Ja ich nanapomínam. Len s nimi hovorím."
,,To je jedno." Terry ukázala na Emily, práve keď sa jej po líci skotúľala slza.
Rose si nemyslela, ýe bola prísna, ale bola unacená a možno hovorila príkro. Dlho do noci bola hore s malým Hohnom, mal ďalšiu unfekciu uší a cítila sa vinná, že ho musela dnes ráno nechať u opatrovateľky, aby mohla byť cez obed v škole. Mal len desať mesacov a Rose si stále nezvykla na to, že je mamou dvoch detí. Väčšinu času sa cítila akoby pretrhnutá na polovicu, starala sa o jedno dieťa na úrok druhého. ,,Terry, ide o to, že táto škola má nulovú toleranciu k šikane a deti si to musia uvedomiť. Všetky deti. Nie len tie deti, ktoré ubližujú, ale aj ich spojenci, tí, ktorí sa smejú a myslia si, že je to zábavné."
,,Napriek tomu, musíte to najprv povedať učiteľke. Pani Snyderová je vonku na ihrisku. Tieto dievčatá by mali ísť von a vy by ste to mohli prebrať s ňou."
,,Nemôžem aspoň dopovedať, čo som im hovorila? To je všetko, čo chcem urobiť."
Rose z toho nechcela robiť veľkú vec, najmä kvôli Melly. Už teraz počula, ako jej deti hovoria, že je žalobaba.
,,Tak ju idem zavolať sama." Terry sa obrátila a odkráčala, jedáleň stíchla, bolo počuť len buchot tácok a riadu v kuchyni.
Rose sa obrátila k stolu. ,,Amanda," vrátila sa späť k tomu, čo začala, ,,musíš pochopiť, že uťahovať si z niekomo je tiež šikana. Slová dokážu ublížiť rovnako ako úder päsťou."
,,Nemôžete na mňa kričať! Pani Douglasová to povedala!"
Rose prekvapene zažmurkala. Bolo by trápne, keby sa nechala vystrašiť niekým s čelenkou Hannah Montana. ,,Ja na teba nekročím," povedala potichu.
,,Idem von!" vyskočila Amanda a vystrašila tým Emily a Danielle.
Náhle niečo v kuchyni vybuchlo. Vo dverách sa zjavil spaľujúci biely záblesk. Rose sa obrátila smerom k ušiam trhajúcemu bum!
Stena kuchyne sa rozletela a všade rozmetala kúsky obkladačiek, dreva a sadrokartónu.
Tlaková vlna zhodila Rose na zem. Do jedálne vletela ohnivá guľa.
Všetko sčernelo a stíchlo.