Young and dangerous ||Larry Stylinson||[A.B.O]

19. Ilegal trades

Third person:

Starší muž sa chcel konečne nabažiť sladkej chuti chlapcových pier, než však stihol niečo urobiť bol odstrčený dvoma malými rúčkami jeho Omegy.
Áno, je to jeho Omega a tak to zostane.

Brunet sa pozeral za celú dobu snaď všade len nie na Harryho. Uvedomil si ako ďaleko bol od toho aby prerasteného kučeravca pobozkal. Dobrovolne. Už teraz si to vyčítal, nemal niečo také dopustiť.

Nesmie Harrymu podľahnúť. Nie tak ľahko...

Alfe niekde hlboko vo vnúrti ublížil Louisov odstup. To sa mu až tak hnusí? Nechápal to. Veď aj on nechcel Omegu pobozkať, berie to ako veľmi intímnu činnosť ktorú robia ľudia z lásky. Ale on k Louisovy predsa žiadnu lásku necíti...

Nízky chlapec si zhlboka povzdychol a ešte o jeden malý krôčik odstúpil.
Bol zmätený sám zo seba. Nechápal prečo cítil potrebu muža pritiahnuť k sebe a spojiť ich pery do bozku.
Veď ho tento kriminálnik- už aj to slovo vzbudzovalo nepekný dojem- uniesol a ako nejaký tovar aj kúpil.
Louis pozeral do strany, za každú cenu sa chcel vyhnúť kučeravcovmu pohľadu.

Cítil sa tak....slabý a zneužitý. Kiežby sa nič z tohto nestalo.

Haroldovy v hlave švitorili všetky možné slová v pokuse vypustiť niečo z úst, aby prešla táto divná a znepokojujúca chvíľa. Cítil, že ani Louis s tým čo sa stalo nie je úplne v poriadku.

Najprv však musel najsť hlas ktorý ako keby stratil.
"Uhm....pôjdeme.?" bola to skôr otázka ako oznamovacia veta. Chlapec s kaštanovými hlasmy len jemne prikývol, nechajúc sa viesť dole schodmy cez obývaciu izbu až do priestornej haly.

Mohol si pri tom všimnúť oblečenie objímajúce Harryho telo. Tvorila ho čierna kožená bunda, sivé presvýtajúce tričko a až príliž roztrhané čierne rifle. Zatiaľ čo sa Styles obúval do svojich typických topánkoch na malom opätku, modroočko si prezeral miestnosť. Tu ešte nebol.

Zaskočil ho pohľad na zbraň len tak položenú na stolčeku so zrkadlom.
Prvýkrát po dlhšom čase vrhol nevinný kukuč na, už obutého Harryho. On mu s menším nadšením pohľad opätoval, než pochopil o čo Louisovi išlo.

"Neboj sa, nikoho nejdem zabiť. To je len pre istotu." vysvetlil a aj chňapol zmienenú pištoľ. Tú si zastrčil za opasok a nakoniec zamaskoval koženkou. Položil si ukazovák na pery v tom zmysle aby bol ticho. Po Omeginom prikývnutí otvoril vchodové dvere a zobral za zápästie.

Konečne! Louis bol tak šťastný za čerstvý vzduch ktorý s radosťou nasával. Bol šťastný za slnečné lúče ohrievajúce jeho telo, za všetko čo sa nachádzalo mimo tento veľký dom ktorý sa nemohol nazívať jeho domovom.

Slobodu si však nemohol vychutnávať donekonečna. Akonáhle prešli cez úzku cestičku a železnú bránu, čakalo na nich auto. Harry sa nijak nezdržiaval a otvoril dvere spolujazdca. Druhý sa však na sedačku musel vyšplhať až potom sa za ním zabuchly dvere, Harold rýchlo obišiel auto a nastúpil.

Naštartoval svoj obľúbený range rover nezaujatý si zapnúť bezpečnostný pás. Cesta mohla trvať 10 minút než auto zastalo pred barom. Louis si prečítal svetielkujúci názov podniku ale nič mu to nehovorilo.

Alfa sa otočil k Omege a zdĺhavo sa pozeral na bytosť pred sebou. Bál sa Louisa zobrať so sebou ale nemohol ho nechať vo vile samého. Mohol by sa tam hocikto vlúpať a zobrať mu ho. A to nepripadalo v úvahe.
Bude to - bohužiaľ- musieť risknúť.

"Louis-" už len to vypustiť z úst bolo ohromujúce pre Harryho zvrátenú myseľ. "-chcem aby si ma teraz počúval. Neželám si aby si niečo vyviedol, rozumieš?"