Healing Hearts |SK| S.M. - 2.séria ✔

Kapitola 6

„Daj tam viac nutelly." Už asi 10ty krát poznamenal Shawn. práve som dorobila palacinky a jedny som natrela s džemom a tie druhé s Nutellou. Shawn sedel za stolom a neustále bzučal o tom, že tam treba viac nutelly.

„Už sa tam viac ani nezmestí." Zabalila som palacinky do štvrť mesiačikov a pokladala ich po jednom na tanier.

„Ale zmestí." Namietal ako malé dieťa. Samozrejme, že som jeho žiadosť ignorovala a naďalej si to robila podľa seba. „Zase ma nepočúvaš?" napomenul ma hravým hlasom a o chvíľu som sa už ocitla v jeho náručí. Pritiahol si ma za lem teplákov k sebe tak, že som čoskoro narazila do jeho hrude. Práve včas ma ale zastavil chytením za boky.

„Viac nutelly tam nedám." Pokrútila som s úsmevom hlavou a naklonila sa k nemu, aby som ho mohla pobozkať. Lakte som si oprela o jeho plecia a ruky spojila za jeho hlavou.

Hravo mi zahryzol do spodnej pery a keď som mu to ešte hravejšie vrátila, slastne zahmkal do nášho bozku. Ani neviem ako dlho sme si vymieňali takto bozky, no keď som zrazu započula buchnutie dverí a v kuchyni sa o chvíľu objavila Shawnova matka, všetok smiech a podpichovanie ma v momente prešli. Až smrteľne bledá bola zrazu moja tvár a v očiach sa mi odrážalo prekvapenie . No očividne nie iba mne. Ona bola rovnako v šoku ako ja a s vypúlenými očami pozerala raz na mňa a raz na Shawna.

„Shawn?" nechápavo ho oslovila. Na jeho tvári nebol ani náznak prekvapenia. Tipujem, že vedel, že dnes prídu, iba ma nechcel vystresovať a preto mi to nepovedal. Skôr bol nahnevaný, alebo výstižnejšie slovo by bolo podráždený, z toho, že vidí svojich rodičov. „Čo tu robí Olívia?"

„Ja...ja som..." chcela som sa ospravedlniť a hlavne ju pozdraviť, v prvom rade, vysvetliť jej to, no nedokázala som sformulovať jednu normálnu vetu.

Shawn sa postavil zo stoličky a zastal vedľa mňa. Hrdo ma chytil za ruku a preplietol naše prsty. V tom sa vo dverách objavil aj Shawnov otec, no z neho som nebola ani zďaleka taká nervózna ako z jeho matky. Netváril sa tak vražedne.

„Olívia?" on na rozdiel od Shawnovej matky oslovil rovno mňa.

„Dobrý deň." Zmohla som sa iba na sekaný pozdrav.

„Olívia prišla pretože doma ju opäť napadol otec. A teraz tu s nami býva, nie len pretože nemá kam ísť, ale aj preto, lebo ju tu potrebujem a chcem aj ja. Máte s tým hádam nejaký problém?" Shawn nepríjemne prehovoril na svoju matku. Mám pocit, že má k nej väčší odpor ako k otcovi, no možno je to iba mylný pocit.

„Mohol si nám aspoň zavolať." Precedila pomedzi zuby. Možno mala taký pohľad stále, alebo možno tak pozerala na Shawna a na mňa iba keď som bola v jej prítomnosti, no ten jej pohľad plný chladu ma zabíjal.

„Prišla iba pred pár dňami a prepáč, ale v takejto situácií bolo posledné na čo som myslel telefonovať tebe." Shawn nebol veľmi nepríjemný, ale nebol ani príjemný. Každopádne bol asi najnepríjemnejší akého som ho kedy zažila.

„Nerozprávaj sa so mnou s takýmto tónom!" naštvane zvýšila hlas.

„No tak, Lindsay." Pristúpil k nej jej manžel Dávid a položil ruku na jej plece, aby sa trošku upokojila. Tá žena je snáď stavaná byť zlou. Hoc bola vytočená, na tvári to nedávala veľmi poznať. Stále si držala priamy pohľad a chladný výraz. „Nevytvárajme zbytoční hádky." Znovu prehovoril. „Myslím, že nikomu nebude prekážať, keď tu s nami Olívia zostane. Miesta máme kopec a hádam ju nechceš nútiť vrátiť sa domov, do neprijateľnej situácie." Pri posledných slovách pozrel na svoju manželku, akoby aj očakával, že je schopná ma rovno teraz poslať domov prvým lietadlom.