Fyzika

13.časť (Plameň )

To čo som cítila sa nedá opísať ničím iným ako bolesť a ešte raz bolesť. Bolesť bola neznesiteľná ale po nekonečnej dobe toho utrpenia som uzrela svetlo. Nebolo to svetlo neba ale svetlo najhorúcejšieho pekla. Všade okolo mňa bolo počuť krik trpiacich ľudí.
Dopadla som okolo mňa zúrivo horeli plamene. Neďaleko tiekla rieka plná ľudskej krvi v ktorej sa neustále topili ľudia a kričali o pomoc. Novembra nikto im nemohol pomôcť ani mne.
"Budeš trpieť, ale to není nič v porovnaní ako som trpel ja "ozval sa hrubý hlas prichádzajúci odvšadial.
"Prečo práve ja,prečo musím trpieť, nič som neurobila"ozvala som sa obranným postojom.
"Ty nie, aľe niekto sa plietol do vecí ktoré sa ho netýkali a mal na výber, buď on alebo niekto iný "povedal hlas.
"Ale veď... "potom mi doplo Peter, ako mi to mohol urobiť. Zrazu ma naplnil neskutočný hnev.
"Peteeer, prečóóó si mi to urobil, hanbi sa, pomstím sa ti, neviem síce ako ale pomstím! "začal ma napĺňať hnev.
"Presne tak nechaj nech to v tebe vyvrie, pokrič si, nikto nás tu nepočuje"povedal hlas.
"Ako mi to mohol urobiť? "pomyslela som si.
"Mám pre teba návrh :vrátiš sa na zem ale budem po tebe požadovať dve službičky "povedal hlas.
"Dobre som ochotná urobiť čokoľvek len nech sa mu môžem pomstiť "zakričala som.
"Dobre "povedal hlas.

Zrazu som mala pocit ako by som bola ťahaná cez nejakú rúru. Všetko okolo zmizlo.
Dopadla som do piesku. Zdvihla okuliare a povedala :Peter máš sa na čo tešiť. S týmito slovami som sa postavila a odišla.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Túto časť som pôvodne napísať nechcel ale berte to ako malý špeciál za 100*