Gastina..♡ [SK]

1.

Pohľad Luny

,,Bože, neuveríš čo sa mi práve stalo." Cela vysmiatá na mňa vyskočila moja najlepšia kamarátka, Nina.

S ironickým úsmevom som na ňu hodila vraždený pohľad a odhodila ju od seba.

,,Ty si tak náladová. Včera si sa na mňa ani nepozrela." Prehodila som do skrinky učebnice z tašky a snažila sa ju ignorovať. No, ale viete, to je Nina, moja najlepšia kamarátka, ju nejde ignorovať.

,,Tak prepáč. Nevstala som dobrou nohou a najviac, brat celú nos vrieskal ako najatý." Vyhŕkla zo seba a teraz si už aj ona otvorila skrinku.

,,Jéé, tvojho bračeka som už dlho nevidela. Ako sa má, Benjo?" [Čítať: Bendžo] V skutočnosti sa vola Benjamín, no Benjo vymyslela Nina, vraj preto, pretože sa jej to nechce vyslovovať celé.

,,Vážne, Luna? Ako to mám vedieť? Veď je to mimino." Povedala a nechápavo sa na mňa pozrela. Len som nadvihla obočie a o chvíľu sa rozosmiala. Nina urobila po chvíli to isté.

,,Dobre. Už mi povieš čo sa ti stalo? A nevkladaj tam tie učebnice takto." Upozornila som ju a radšej to začala robiť namiesto jej. Ona to vlastne nevkladala, ona to tam zlostne hádzala a snažila sa to zavrieť. ,,Čuduješ sa, že ti to tam potom nevojde, keď to tam takto pcháš? A ozaj, kde máš okuliare? Už ich nenosíš 2 týždne."

,,Červené som omylom rozbila, čierne mi spadli do studne, tie druhé čierne mi pričapol kôň a tie posledné, čo ani neviem akú mali farbu, mi rozkúsal Benjo." Povedala jednoducho a oprela sa o skrinku vedľa.

,,Mama mi povedala, že okuliare sú drahé a nemieni mi kupovať stále nové. Tak sme sa rozhodli pre šošovky. Inak, pristanú mi?" Svoju tvár okamžite priblížila ku tej mojej a pootvorila oči tak ako sa najviac dalo. Ona aj keď ich má normálne otvorené, tak ich má veľké, nie to ešte tak.

,,Čo si robila pri koňoch?" Zvedavo som sa spýtala a odstrčila ju od seba. ,,A ako ti mám povedať, či ti pristanú, keď ich ani nie je vidieť?" Pretočila som očami a zasmiala sa. Áno, Nina je najmúdrejšia zo školy, ale to o nej platí len pri hodinách a iných dôležitých vecí, ako ona hovorí. Inak je fakt trafená a hovorí a pýta sa, čo jej príde na jazyk.

,,Sesternica sa chcela povoziť. Vieš, tak som šla s ňou." Milo sa na mňa usmiala a po chvíľke začala skákať. ,,Panebože, panebože. Pozri, pozri." Začala pišťať a skoky boli čoraz väčšie.

,,Nina, nebuď trápna, neskákaj tu ako malá." Poznamenala som.

,,Luna, otoč sa." Ako vždy ma ignorovala a robila si čo chcela. Ešte som sa nezmienila, kvôli nej zažívam tie najväčšie trapasy a hovorím vám, utečte radšej než by ste mali zažiť trapasy s ňou.

,,Ja tam nič nevidím." Povedala som a nahnevane, jasné že len zo srandy, som sa otočila naspäť.

,,Ty si blbá. Aha." Prestala skákať a rukou sa mi pomohla otočiť.

"Tamto je Gastón." Ukázala mi prstom smerom na neznámeho chlapca i s partou chalanov.

"A to je aj to, čo sa mi dnes stalo." Zasmiala sa a položila si zozadu hlavu na moje rameno.

Zamilovane naňho pozerala a myslím, že nemala v pláne s tým prestať

,,Nina, nevieš, že sa nemá na ľudí ukazovať prstom?" Zasmiala som sa a odhodila pohybom jej hlavu z môjho ramena.

,,Ja ti tu hovorím niečo dôležité a ty mi povieš toto, Luna?" Teraz to myslela vážne. Pokrútila som hlavou a už konečne zavrela tu jej priblblú skrinku.

,,Čo sa stalo? Už mi to povedz."

A vtedy spustila. Aspoň, že má príjemný hlas a dá sa počúvať. Minule som ju počula spievať na autobusovej zastávke. To bolo niečo úžasné, ale na Open Music so mnou nevystúpi ani za svet. Vraj, že na spev nie je moc dobrá a ďalšie takéto trapošiny čo hovoria tí, čo vedia spievať, len hovoria, že nevedia.

,,Bežala som na autobus a kvôli nemu som ho nestihla. Áno, mám blízko do školy, no včera som začala cvičiť nohy a teraz ma totálne bolia. Už nikdy viac, aspoň, že som od narodenia malinká a chudká." Len som sa na ňu čudne pozrela a hltala každé jedno slovo. Nejaká egoistická, haha. Zasmiala som sa na jej poslednej vete a ona pokračovala ďalej.

,,On išiel okolo dverí autobusu, takže preto som ten autobus nestihla. Lebo dvere sa zavierali a on šiel moc pomaly a nechcela som nabúrať." Dopovedala. Vážne? To bolo všetko?

,,Toľko povyku kvôli tomuto, Nina? Myslela som, že to bude nejaká zamilovaná story."

,,No, bol sladký. Tu máš story." Nevinne sa usmiala a ďalej hľadela na toho chlapca.

,,Kto to vlastne je?"

,,Neviem, je tu nový." Rovno odpovedala a začala ťukať niečo do mobilu, ktorý si vytiahla z vrecka uniformy.

Tu mi ale niečo nesedí. ,,Počkať, ako si zistila jeho meno, keď si ho len videla?" Spýtala som sa, bolo to celé zvláštne.

,,Mám svoje zdroje." Hneď odpovedala a ukázala mi jeho instagram profil.

Wow, neviem ako sa jej podarilo zohnať jeho priezvisko, ale radšej sa na to pýtať ani nebudem.

Šikuľka.