Ôsmy Hriech

Temnú noc strieda ďeň Ulicami kráča ťieň

Dvere baru sa otvorili a dovnutra vkročila ráznym krokom noha detektíva Famina.Spoza zatiahnutých žaluzii už do dymom zamorenej miestnosti začali prenikať prvé lúče ranného slnka medzi ktorými sa v tieni ako upíry ukrývali trvalý ubyvatelia tohto prašiveho miesta. Lukáš sa opatrne a pomaly rozhliadol po miestnosti ktorú aj on sám tak dobre poznal a prisadol si priamo k baru ktory bol hned naľavo od vchodovych dverý a tažko si povzdychol . Až pod svetlom bodovej lampy nad nim sa na jeho pohlade dalo spozorovat ze minula noc zrejme opet nepatrila k tym najjednoduchším. Oprel sa oboma rukami o bar a sklopil hlavu .
"Ťažká noc ? "
Ozvalo sa spoza pultu
Lukašova hlava na to vykonala len pohyb ktorý mal zrejme vyjadrovať súhlas
"Hm takže asi ako každé ráno čo ? "
Opät prehovoril krčmár.
Na to sklonená detektívova hlava vydala tažký a hlasny nádych po ktorom mal zrejme v pláne podať odpoveď silu na to však akosi nedokázal pozberať.
Barman Michal to bral ako súhlas a za pár sekúnd uz pred Lukášom bola krabička Malrboriek a poldeci rumu z kolou v pohary na whiskey ...
Tak a takto niak vyzera bežne rano ráno detektíva bez práce ktorého jediným zárobkom su peniaze z výpomocných prác ale nechápte to zle ... nie že by Lukáš Famin bol vo svojom remesle taký hrozný že ho jednoducho vyrazili ... to nie... bol práveže jeden z najlepších a najúspešnejších detektívou na oddelení. Však on aj z celým jeho životom sa po smrti jeho manželky ocitli na dne poharika a všetko bolo zrazu v sekunde preč. Životná láska pre ktorú to všetko robil ...a práca ktorú pre nu robil.... celý život sa mu presunul sem na túto stoličku do tohto baru deň čo deň ... pohárik čo pohárik . Nikdy ale medzi nimi neobjavil ten ktorý by všetku minulost odstranil z jeho hlavy a vrátil ho na začiatok. Lukáš sa hlboko ponoril do svojich myšlienok ktoré ho nicili ale zároven držali pri živote a hodiny plynuli , prázdne poháre sa kopyli a den za oknami plynul jeho výraz tvare sa ale nemenil zostával stale rovnaký znechutený a nahnevaný . Barová stolička sa zrazu odsunula
"To isté čo má tuna pán "
Ozval sa žensky hlas
"Samozrejme Danka "
Znela odpoveď z druhej strany pultu
"Rád ta vidím Danielka "
Taká bola prvá súvislá veta ktoru Lukáš Famin toho dňa povedal