Temnota A Jej Význam

Stretnutie

Ako tak kráčal, pomaly strácal nádej. Bol obklopený tmou zo všetkých strán a hľadal čo i len náznak toho, že okrem neho tu v hlbinách pekla blúdi ktosi iný. Pomaly strácal rozum a jeho končatiny sa chveli od strachu, očakávania i vzrušenia. Nevnímal ani len okolie. Sem tam sa mu zakrútila hlava tak, že stratil vedomie.
Keď sa znova prebudil, spoznával čierno čiernu tmu. To, čo aj predtým. Beznádej bola silnejšia ako on. Výkriky do temnoty boli hlasité a ozývali sa kdesi na konci cesty.                  Ozvena bola však kdesi tam, kam on nedovidel. V hlave mu znel akýsi hlas, ktorý mu vravel o jeho treste.                                   
  Bol to mužský hlas. Navonok príjemný, no slová ktoré počul boli horšie ako on sám. Diabol do ucha šeptal uspávanku ktorá ho uspí a znova prebudí. Diabol mu bol rovnocenný. Bol ako on. Túžil po jeho duši a snažil sa do neho vniknúť.

Neskôr započul známy zvuk. Snažil sa predstaviť si, že to skončí. Že prestane blúdiť v kruhu, že sa dostane z bludiska kde niet východu. Ibaže sa mu taktiež vracali obavy, že len blúzni. Keď sa končekmi prstov dotkol pier, uvedomil si, že niekoľko hodín nepil a napriek tomu ich nemal popraskané.

Ibaže... Bolo to naozaj niekoľko hodín? Čo ak to bolo niekoľko dní ba mesiacov...

A zrazu sa pred ním  zjavila miestnosť. Bola čisto čierna. Stále bola však jasnejšia ako nicota ktorou sa brodil. Miestnosť tvorili navyše okná.
Vyzeralo to ako pracovňa. Za stolom sedel muž s karisblokom a s perom založeným za uchom.
Muž, ktorý sa na neho usmial ako prvý v Luciferovi vyvolal nezvyčajný pocit. Bol to sám Satan. Pozoroval ho. Ibaže spôsob, ako to robil, ho desil. Ako šelma pripravená skočiť na korisť. Sledoval ho doslova fanaticky.
Hľadel na neho až tak uprene, že mal pocit, ze hľadí priam do zrkadla. Kopíroval každý jeho pohyb. Tep sa mu zrýchlil a sotva cítil svoj dych. 
Satan si začal klepkať nechtami po stole a do toho ešte aj pískať. No stále s Lucifera nespúšťal oči. Nedalo mu to, a päsťou udrel po stole.     
„Prečo to robíte?“ zamračil sa.
„Čo myslíš?“
Lucifer sa väčšmi roztriasol. „Sledujete ma! A  láskavo mi povedzte kde to dočerta trčím!“ skríkol. Satan nadvihol prekvapene obočie. Očakával, že sa rozzúri.
„Naozaj to nevieš?“
Lucifer si skúšal spomenúť no márne. Rukami si  prehrabal vlasy a vystrel sa v stoji. Veľmi svojmu vzhľadu však nepomohol. Veci mal celé zafúľané od hliny, prachu a krvi.
Satan sa začal smiať.
Okamžite sa na neho osopil. "Čo je vám smiešne?"
"Nepoznáš tú vetu: "Bolelo to keď si spadol s neba?" smiech neustal. "Lebo, keď tak na teba hľadím, mám pocit že áno. A," odmlčal sa. "Poznáš to?"

"Nie. Ale ja si naozaj na nič nespomínam." jeho hlas sa roztriasol a začal sa chvieť.
"Sadni si." letmo rukou švihol na stoličku aby sa posadil. Lucifer si poslušne sadol.
"Milý Lucifer," začal. "Vec sa má tak, že si padlý anjel. Život tam hore ťa prestal baviť, tak si sa rozhodol padnúť. Stáročia si blúdil temnotou až si došiel na koniec svojej cesty. Väčšinu s toho si však spal takže pohodka."
"Stáročia?"
"Nie že by som to rátal, ale áno, drahý Lucifer."
"A kto ste vy?"
"Som Satan. Tvoj otec. Na moje meno si zrejme pamätáš. Normálne toto nerobím. Bežný smrteľník sa dostane do takzvaného očistca. Súd rozhoduje o výške jeho trestu. Ty však nie si bežný smrteľník. Tento zvrátený význam tvojej existencie.“
"Prosím?"

„Pre tvoje dobro som ti vymazal spomienky, Lucifer. Aby si sa ešte nepokúsil prevziať vedenie. Ja som pánom pekla. A ty sa len priživuješ na mojom bohatstve. Si pýcha. Zväzuje ma s tebou akési puto. Je to niečo ako nepísaná zmluva medzi tebou a mnou. Povedzme ze si bol boží syn, iba som si ťa adoptoval a teraz máš lepšieho ocka. Urobil si dobre.“     

„Takže som zabudol na všetko?“

„Dá sa povedať. Ale nepovedal by som že celkom. Príde na to a spomenieš si. Príležitosť ukáže následok. Za ten následok budeš zodpovedný však ty sám. Ak sa budeš snažiť, spomenieš si na čokoľvek čo chceš. Len pre istotu máš v sebe blok.“

„Nemáš právo meniť nikoho okrem seba.“

"No," zasmial sa. "Ja ale môžem. A aj ty. A ešte jedna vec. Dávam ti na výber. Väz si mojej veľkorysosti. Môžeš tu spolu so mnou vládnuť, ako princ pekla alebo budeš chodiť na povedzme miestnu akadémiu. Myslím si, že odpoveď je jasná. Musel som sa ťa opýtať. Sľúbil som to tým hore."
L: "Asi som pre druhú možnosť."
S: "Ten bol dobrý."
L: "Vravím vážne..."
S: "Kde je skrytá kamera? Naozaj si vtipný synak ale,"
L: "Myslím to vážne. Znie to ako väčšia zábava."
S: "Nikdy si nebol v koži smrteľníkov. Je to otrava Lucifer. O nič iné sa nestaráš iba o úlohy. Je to stres, únava a bla,bla,bla. Ver mi. Takto o tom kto si budeš musieť tajiť. Pýcha sa má byť otvorená. Nie zavretá medzi štyrmi stenami."
"Vyjadril som sa jasne. Beriem druhu možnosť."
Ahoj! Takže tu je prvá časť.  A ospravedlňujem sa že som pomenila dej. Ale toto je lepšie. Prajem príjemné čítanie 😍🌹😈😏