Začalo to na základnej škole, keď k nám do triedy pristúpila nová baba. Tichá, vystrašená..no aj tak ma k nej niečo už v tom veku priťahovalo. Moc som tomu nerozumel, no určite som to chcel vedieť. Chcel som ju minimále spoznať... Lenže ako? Vždy keď išla okolo mňa, pekne sa usmiala a ja som sa usmial tiež, no nejaké veľké rozhovory medzi nami neboli. Popravde nebolo kedy, kedže sa stihla rýchlo skamarátiť s babami z našej triedy a už som nemal možnosť byť s ňou aspoň nachvíľu sám.
Po čase som si začal všímať jej správanie, to ako sa zakaždým keď som bol nablízku pozerala na mňa. Prehovoril som sa, že sa teda prihovorím. Nebolo to až také hrozné ako som očakával, myslel som, že to bude trapas a akurát ma tak vysmeje. No ona bola iná a tak sme sa postupom času začali viacej rozprávať. Ochvíľu sme sa rozprávali o všetkom. Aký sme mali deň, aké máme plány, proste dalo sa s ňou prebrať úplne čokoľvek.
Takto sme sa spoznávali stále viac a viac. Šli hodiny, dni, týždne, mesiace, ...áno aj roky.
