Pamätáš ?

5.

Pohľad Emmy.

Odo dňa kedy Adam prišiel k nám na školu ubehol týždeň. Naša komunikácia ostala na bode mrazu. Celé dni som v podstate v tej škole sama. Adam si získal mojich kamarátov a tak s nimi trávi väčšinu času. Ja sa ich spoločnosti snažím čo najnenápadnejšie vyhýbať. Nechcem pri Adamovi tráviť veľa času. Je to pre mňa utrpenie.

Počas hodín sa bavím len so Zoe a keď je aj voľnejšie radšej sa učím alebo si robím úlohy len aby som sa nemusela otáčať za Alexom. A cez prestávky? Vždy jednu každý deň trávim na wc. A tie ďalšie sa buď idem prejsť alebo trávim čas s inými ľuďmi v triede ktorý buď potrebujú niečo vysvetliť alebo si hľadám s nimi nejakú tú spoločnú tému.

A dnes pokračuje ďalší z týchto utrápených dní. Sedím už tretiu hodinu v tejto hnusnej škole. Všetko je rovnaké nič sa zatiaľ nezmenilo. Túto hodinu máme voľno pretože profesorka chýba. Neviem čo mám robiť. Náučená som, úlohy mám tiež spravené. Alex s Adamom a Zoe o niečom vrelo diskutujú.

Zrazu sa na mňa Zoe otočí. ,,Emma mohla by si sa k nám nachvíľu pripojiť?" Pozrela na mňa prosebne Zoe . Musela som. Čo som mala robiť. Nemala som sa na čo vyhovoriť.
,,Jasné že áno" snažila som sa byť milá. Tak som sa teda otočila a usmiala sa. Adam sa na mňa zamyslene pozrel. Vadil mi jeho pohľad. Vlastne poslednú dobu mi na ňom vadilo všetko. Nenávidela som ho.

,,Emma o koľkej dnes hráte ten turnaj?" Alex mi položil otázku, ktorá ma celkom zarazila. Chodievali na každý zápas ale dnes som nechcela aby tam boli. ,,O tretej máme prvý zápas." Nakoniec som odpovedala. ,,A koľko zápasov hráte?" Ďalej sa vypytoval Alex. ,,Dva. Prvý bude o postup do finále a druhý buď o tretie miesto alebo o pohár." Snažila som sa milo odpovedať. ,,Super to sa fakt teším, takže Zoe stretneme sa o pol pred štadiónom?" Navrhol Alex a Zoe súhlasila.

Potom sa však Alex otočil na Adama. ,,Máš dnes nejaký program?" Hľadel naňho uprene Alex. Adam sa pozrel na mňa. Chvíľku premýšľal a potom povedal. ,,Mám dnes tréning ale kvôli tomu turnaju by som ho mohol vynechať." Žmurkol na mňa a usmial sa na Alexa. Skoro som mu napľula do ksichtu. Vie že ho tam nechcem. Ani on sám tam nechce ísť tak načo to robí?

Nič mi nemohlo tak pokaziť deň ako jeho odpoveď. Otočila som sa naspäť a celú hodinu som deprimovaná ležala na lavici a počúvala pesničky. A takto mi prešiel celý deň. Jedine na čo som sa tešila bol ten zápas.