Stačil nám mesiac

6.

Vychádzala som zo školy. Slúchatka v ušiach. Znovu tá istá cesta. Cesta zo školy do kaviarne. Objednala som si kávu sadla si za prázdny stôl ,zobrala mobil do ruky a nikoho som neriešila a nevnímala.V tom si ku mne potichu prisadol Jacob.

,,A ty tu čo zase robíš?"spýtala som sa ho s nahnevaným hlasom keďže mi nič nedávalo význam.

,,Prepáč." Znova sa začal ospravedlňovať.

,,Prečo sa mi zase ospravedlňuješ?Veď si ma len mal počkať pred bytovkou,alebo sa so mnou v škole rozprávať a nie ignorovať ma."

,,Poď za mnou,"povedal a hneď sa postavil.Rozhodla som sa ,že pôjdem za ním.Dúfam ,že mi nič nespraví.