Skôr než som tušil (Drarry; Harry Potter, SK) ✓

Part II.

Ráno mu dal Draco dolu obväz a Harry otvoril oči, hľadiac do strieborných. „Tak čo? Je to zlé?"

Strieborné oči zachovali neutralitu, keď mu blondiak odvetil: „Ani nie, takmer zahojené, no ešte tomu niečo chýba," riekol a naklonil sa k nemu.

Harry automaticky zatvoril oči, keď mu Draco vtisol na obe viečka bozk. „Teraz je to dokonalé!"

Zasmial sa a niekoľkokrát zažmurkal. „Už vôbec neštípu, tvoje bozky sú liečivé."

„Ako inak, som predsa dokonalý," odvetil Draco a pozrel mu na rameno, z ktorého odlepil ďalší kus obväzu. „Zato rameno sa akosi nelieči. Možno budeš musieť predsa len zájsť k Mungovi."

„Niektoré zranenia sa nezahoja za deň, ver mi, mám ich za sebou už dosť. Nebudem zbytočne otravovať liečiteľa," povedal a postavil sa, aby sa obliekol. „Budem musieť krbom zavolať šéfovi a oznámiť mu čo sa stalo, aby skúsili hľadať možných utečených smrťožrútov."

„Fajn, na ministerstvo je napojený ten v modrom salóniku," odvetil Draco, ktorý sa s prehodeným uterákom cez plece vybral do kúpeľne.

Harry sa asi pätnásť minút bavil s Kingsleyim a len čo dovolal, začul hluk z predsiene, do ktorej sa s pripraveným prútikom rozbehol.

No rýchlo aj zastal, keď pred ním zbadal Narcissu Malfoyovú s kuframi po boku. Rýchlo ju podoprel za pás, pretože sa zdalo, že sotva stojí na nohách. „Och, ahoj, Harry," riekla slabo a venovala mu síce vyčerpaný, no očarujúci úsmev.

„Dobré ráno, madam," riekol zdvorilo. „Smiem vám pomôcť?"

„Už pred rokmi som ťa žiadala, aby si mi hovoril Narcissa," odvetila vyčítavo, no s malým úsmevom. „A áno, bol by si láskavý, Lucius ešte musel niečo vybaviť, takže dorazí neskôr," odvetila, načo sa v predsieni objavili škriatkovia, ktorí jej vzali kufre. „Lucius mi vravel, že dávaš na Draca pozor aj ako auror. Už viete niečo o tom, kto sleduje môjho syna?"

Harry ju stále držal, zatiaľ čo kráčali po chodbe a odvetil: „Nechcem vás znepokojovať, Narcissa, no včera večer sa tu objavil."

Dracova matka zastala a Harry s ňou. „Pre Merlina..." šepla.

„Podarilo sa mu oklamať ochrany na Manore a prešiel i cez moje bezpečnostné kúzla. Zdá sa, že v tejto oblasti je odborník."

„Videl si ho?" spýtala sa, keď pomaly pokračovali.

„Áno, avšak mal masku smrťožrúta," povedal pravdivo, keď sa im automaticky otvorili dvojkrídlové dvere do odpočivárne.

Pomohol znepokojenej a pribledej Narcisse sa posadiť na pohodlnú pohovku. „Smrťožrút..." prehovorila potichu.

Harry jej nalial ešte teplý čaj z pripraveného čajníku, ktorý stál na stole a podal jej šálku i s tanierikom. „Moji kolegovia už zisťujú, kto by to mohol byť. Ako viete, všetci smrťožrúti boli po vojne lapení a následne zatknutí. A zvyšní... zahynuli," povedal jemne, pretože si jasne uvedomoval, že medzi nimi zomrela i jej sestra Bellatrix.

„Tak potom, kto?" spýtala sa a odpila si. „Nenapadá mi nik, možno Lucius bude nápomocný."

„V tom som tak trochu dúfal," riekol Harry a posadil sa vedľa nej. „Určite si uvedomujete, že ak je to skutočný smrťožrút, o čom po priamom strete nepochybujem, bude chcieť Dracovi ublížiť."

Rozrušene prikývla a vzhliadla naňho. Bola strhaná a vyzerala ozaj vyčerpane. Harrymu bolo jasné, že má na seba aplikované mnohé skrášľujúce kúzla. „Ešte, že si tu bol. Len Merlin vie, ako by to dopadlo, ak..." zhlboka sa nadýchla a voľnou rukou mu stisla dlaň. „Som ti veľmi vďačná, Harry. Viem, že už dlho na Draca dávaš pozor, celé roky sme cestovali a on tu mal iba teba. Bol si tu preňho, nemysli si, že neviem o tých jeho výstrelkoch. Dokonca viem aj o tom, že ho pred dvomi rokmi zatkli za ničenie verejného majetku," pokrútila hlavou. „A viem, že si to všetko vybavil a ututlal."