Po tom ako sme sa porozprávali tak sme sa išli pobaliť, rozlúčili sme sa s otcom, nasadli do auta a odišli sme.
Nevedela som že kde ideme, chcela som to vedieť tak som sa opýtala mami. ,, Mami? my kde teraz budeme bývať?" mamina sa na mňa pozrela ospravedlňujúcim pohľadom, nevedela som čo sa deje.
,, Ideme do nového mesta."
Ja som snáď zle počula. My ideme preč z Londína?? To nemôže urobiť, veď ja tu mám kamarátky, čo budem teraz bez nich robiť?
,, Do akého nového mesta ideme mami? A prečo?"
,, Ideme do New Yourku zlatíčko moje, a ideme tam preto lebo som si tam našla priateľa, nebojte sa najdete si nových kamarátov."
,,Mami ale toto nám nemôžeš urobiť, čo teraz bude s Kikou a s Luckou?"
,,Prepáč srdiečko moje ale budeš musieť na nich zabudnúť a nájsť si nové kamarátky." Toto ma fakt naštvalo keby som vedela že odídeme z Londína tak by som zostala pri otcovi a pretrpela jeho správanie, ale už je neskoro.
Z pohľadu Tomáša
Čo to povedala mama? My nemôžeme odísť z Londína veď tu máme kamarátov, kamarátky, starých rodičou a hlavne otca. Toto je snáď zlý sen.
Z pohľadu Lisy
Viem že som im to mala povedať, ale bála som sa že by potom už nechceli ísť so mnou.
Viem že som im teraz ublížila a veľmi ale chcela som pre nich len to dobré ako každá matka.
