Pes, najlepší priateľ Stefana

Kapitola 1.

Padal som z útesu do hlbokého oceána a keď som sa mal ponoriť do vody...... zobudil som sa z tvrdého spánku.
"Joe! Poď sem zlatko!" zavolala na mňa mama z kuchyne. To bol ale divný sen pomyslel som si a cestou z mojej izby som sa takmer vytrepal na vysávač. "Tak tu si! Zasa si zaspal pri práci, čo ťa mám kontrolovať aj pri vysávaní?" zasmiala sa a otočila sa ku sporáku kde sa jej práve spálila jedna palacinka. "Prepáč mami, ešte stále som bol unavený z tej včerajšej párty." zamrmlal som a sadol som si za stôl pripravený na večeru. "No aspoň na narodeniny si sa mohol šetriť." povzdychla si a usmiala sa na mňa. "Ahojte!" ozval sa hlas z chodby: "Ktorý debil nechal v chodbe vysávač?". Ten hlas patril môjmu dvojčaťu Alexandre ktorá spolu so mnou oslavovala naše 18 narodeniny. "Prepáč." ospravedlnil som sa a pozrel som sa na tanier pred sebou. Alex si tiež sadla a počkala kým nám mama naberie po troch palacinkách. Alex zahryzla ako prvá a musela sa ovládať aby sa nerozrevala. A ja tiež, keď sa pripálená chuť dostala na môj jazyk takmer som zakňučal, ale ovládol som sa. Mama tie pripálené palacinky jedla, akoby boli normálne. To nás nesmierne prekvapilo.

Potom sme samozrejme išli spať. Keď som vošiel do izby hneď som sa hodil na posteľ a prikryl som sa. Alex si ľahla do druhej postele hneď vedľa mojej a zaspala. Keď som zaspal tiež, sníval sa mi sen kde som padal z útesu, dopadol som na hladinu a zobudil som sa úplne spotený. "Niečo sa deje Joe?" štekla na mňa sestra. Ja som namiesto odpovede zakýval hlavou nie.

Po otrasných raňajkách (chlieb s džemom a salámou) sme šli do školy kde sme sa vôbec netešili. Teda JA som sa tam netešil, pretože ma tam furt pozorovala Rose, naša spolužiačka ktorá sa stále pozerala len na mňa a divne sa pri tom usmievala. Tá je ale divná pomyslel som si keď som prechádzal okolo nej. Vošiel som do triedy. Sadol som si na miesto. Zazvonilo. Do triedy vošla učiteľka a sadla si:"Žiaci, dovoľte mi predstaviť vám nášho nového žiaka". Usmiala sa a ukázala na dvere z kade vychádzal ten nový žiak. Mal dlhé rysie uši, mal blond vlasy, ryšavú srsť a na sebe mal dlhý fialový pulóver. Až keď vyšiel z dverí, všimol som si jeho dlhý tenký chvost ktorý bol zakončený hustým porastom srsti. "Žiaci, toto je Stefan, pochádza z veľkej diaľky." predstavila učiteľka žiaka. Stefan iba hľadeľ do zeme. Zrejme nejaký hybrid povedal som si napokon. Stefan si sadol na jediné voľné miesto, ktoré bolo čírou náhodou vedľa mňa. "Ahoj" pozdravil som sa, no on sa len zahľadel na svoje nohy a mlčki sedel.

Po hodine som sa trochu zoznámil so Stefanom a on so mnou. Zistil som že je dosť plachý ale milý. "Som rád že tu mám nového kamaráta" usmieval sa na mňa Stefan. Pravdu povedediac, bol celkom roztomilý. "Nechcel by si dnes ísť ku nám?"  spýtal som sa. "Jasné že prídem" zvrieskol Stefan plný radosti.

Po škole sme spolu so Stefanom šli domov, pripojila sa k nám aj Alex tak som jej zoznámil Stefana."Tak, a sme doma!" povedal som keď sme sa ocitli pred malým rodinným domom. "Pekný dom, ja bývam v byte" "Tak poď Stefan!" chytil som ho za ruku a bežal dovnútra. Bolo vidno že je v rozpakoch keď som ho chitil za ruku, ale potom sa upokojil.
"Sme doma!!" skríkla Alex ale nikto sa neozýval. "Mami?" pokračovala Alex. Zrazu sme začuli ako mama kričí: "Bežte preč!!! Je tu bomba!!". Okamžite sme vybehli na ulicu, no keď sme videli mamu bežať cez chodbu ku vchodu, bomba vybuchla.