Snažím sa rozlepiť oči. Keď sa mi to podarí a zaostrím zistím, že neležím vo svojej posteli. Obzriem sa okolo. Vôbec netuším kde som. Zrazu niekto zaklope na dvere.
,, Alex? Si už hore? Ak áno môžem vojsť?"
Chvíľu mi trvá kým zistím komu patrí hlboký, mužský hlas, ktorý som práve počula. Bol to Tae. No nevedela som prísť na to čo robím v jeho izbe.
,, Áno som...poď ďalej."
Počujem ako stláča kľučku. Zrazu z poza steny vyjde chalan v čiernom tričku, modrých nohaviciach, Puma teniskách a s perfektne učesanými vlasmi. Stojí tam a vymieňame si pohľady. Chvíľu je ticho, no potom ho preruší.
,,Ako si sa vyspala?" spýtal sa tým hlbokým ale zároveň jemným hlasom.
,,Dobre...akurát ma bolí hlava."
A naozaj bolela, len som nevedela z čoho. Nič čo sa stalo minulú noc som si nepamätala. Tae sa na mňa pozrel tými orieškovo-hnedými očami a vtedy...
,,Nenávidím seba, svoj život...nenávidím školu, nenávidím teba, mamu...Lisu, Jungkooka...vlastne nenávidím všetkých čo tam boli a nič nespravili...nechcem žiť...nedokážem žiť."
,,Alex no tak. Zlez z toho zábradlia a poď pomaly sem. Takto nič nevyriešiš."
,,Budem s ňou..."
Začala som si spomínať. A potom mi to doplo. Niesom u Taehyunga...som v nemocnici.
Môj vôbec prvý príbeh. Dúfam, že sa páčila prvá časť a, že ideš čítať ďalej💕
~VICKI👽~
