3.

52 4 3
                                    

Znova niekto klope na dvere.
,,Slečna Park, som sestrička Kim In. Priniesla som vám večeru."
,,Poďte ďalej."
,,Nech sa páči. Dobrú chuť."
,,Ďakujem."
Vyzerá to hnusne. Hneď ako sestrička opustí miestnosť položím "jedlo" vedľa na nočný stolík.
Chvíľu len tak ležím a rozmýšľam. Taehyung odišiel pred zhruba dvomi hodinami. Stále však nechápem prečo sa snaží mi pomáhať. Ublížil Jae, ublížil mne a teraz čaká, že mu odpustím? Nechápem ako s ním mohla chodiť.
Začínajú mi oťažievať viečka. Ľahnem si na bok a...

,,Alex poď s nami. Bude sranda. Nemôžeš furt len sedieť doma a kresliť." (Tae)
,,Nechce sa mi...som unavená."
,,No taaak...nemôžeš dať raz prednosť sestre pred svojou fantáziou?" (Jae)
,,Nie..."

Preberiem sa na to, že mi je strašné teplo a ťažko sa mi dýcha. Odokryjem sa a sadnem si na kraj postele. Hlavu si položím do dlaní...rozplačem sa. Tak strašne mi chýba...nechala ma tu samú...
Slzy sa mi kotúľajú po lícach dolu tvárou. Cítim ako mi padajú na stehná.
Zdvihnem hlavu. Pozerám sa na obraz čo je zavesený na bielej stene predomnou. Pozerám sa a nič nevidím...je pre mňa ako čmáranica. Nezmyselne krížiace sa čiary, ktoré neviem pochopiť. Nikdy predtým sa mi toto nestalo.
Začínam mať sucho v krku. Opatrne sa postavím...zatočí sa mi hlava. Spravím krok, potom ďaľší a pomaly sa dostávam do kúpeľne k umývadlu. Zbadám sa v zrkadle, ktoré nad ním visí.
Gaštanovo-hnedé vlasy mám na všetky svetové strany. Pod zeleno-hnedými očami mám kruhy od únavy, stresu a strachu. Líca mám vpadnuté a kľúčne kosti mi vytŕčajú ako keby už nechceli byť súčasťou môjho tela. Pri tom pohľade sa mi do očí nahrnú slzy. Ako som zo seba mohla spraviť takú trosku?
Otočím kohútikom. Pomaly skloním hlavu do umývadla a snažím sa napiť. Potom si tvár a ruky utriem do uteráku a idem si znova ľahnúť. Ako vychádzam z kúpeľne všimnem si kvety na stole. Je na nich papierik:

Je nám ľúto čo sa stalo a dúfame, že ti bude čoskoro lepšie. Mame sme povedali, že si s nami išla na výlet.
     Ľúbime ťa       
                              Tvoji verní kamoši

Žeby o mame už vedeli? Nie. Nemajú odkiaľ. Ale ak im to uverila, som v suchu.
Rozbolí ma hlava. Ľahnem si a znova zaspím.

Ďakujem za prečítanie💕Dúfam,že sa časť páčila😊
~VICKI👽~

are you sure?Where stories live. Discover now