Lea sa rýchlo prebudila. Už pár dní ju nenechali spať nočné mory. Snažila sa znovu zaspať, ale nedarilo sa jej to. Tak si sadla a rozmýšľala o čom sa jej snívalo. „Vrah!" vyhŕkla.
Keďže bolo už takmer pol deviatej, rozhodla sa nachystať si raňajky a potom pôjde za svojou kamarátkou, bývala asi 10 minút za lesom, bola u nej už mnohokrát. Urobila si párky, zjedla ich, išla sa obliecť a oznámila rodičom kam ide. Rodičia neprotestovali, dávno vedeli že dievča má chochmes a čo chce, to si aj získa. Keď vyšla, zaborila si ruky hlbšie do vreciek a vyrazila. Cestu si krátila snívaním o peknom jarnom lese, plnom štebotajúcich vtáčikov, jemného machu a prekrásnych farebných kvetov. Teraz však bola zima a všade boli iba močiare, veď neslobodno si dedinka zaslúžila meno Močiariská. Ale čo bolo najčudnejšie, nikde nebola ani jedna vločka. Lea sa tak zamyslela, že ani nezbadala že vybočila z trasy. Uvedomila si to až keď videla hustejšie stromy pri sebe, menej denného svetla a málo vyšliapanú cestičku. Natiahla si čiapku na uši a porozhliadala sa. Zrazu ju niekto zozadu oslovil; „Dievčatko, čo tu robíš?"
Uvedomila si že má hlas sladký ako med, vábiaci, zrazu túžila ísť len tam, kam on. Bol to statný, urastený muž, ale oblečenie mal slušné; obtiahnuté čierne rifle, šedočervená mikina a oldschool tenisky. Na hlave mal rebelantskú čiapku s nápisom "Evil". Odhoddlala sa a odpovedala: „Prepáčte, stratila som sa, potrebovala by som sa len dostať na hlavnú cestu." Muž neprotestoval, ale pokýval hlavou na súhlas a odvetil:„Samozrejme, nasleduj ma!"
Lea si myslela že už na väčšom dne už ani nemôže byť, veď predsa je to len neznámy človek a je na neznámom mieste. Muž sa po chvíľke vytrhol z mlčenia a povedal Lei:„Počkaj tu na mňa, idem vykonať potrebu." Príjemne sa zasmial a Leu to tiež chytilo. Tak teda odvrátila zrak a začala sa obzerať po stromoch, či neuvidí nejaký známy dom alebo miesto. Nič. Zrazu cítila silnú ranu a zahmlelo sa jej pred očami.
Prebudila sa a zistila že je pripútaná o kmene stromov. Muž sa babral s niečím, čo vyzeralo ako elektrická píla. Premkol ju strach a mykla rukou. Bolestivo zastonala a muž sa ku nej obrátil a sladko sa usmial;„Neboj, nebude to bolieť. Robil som to veľakrát. najskôr obetiam odrežem ruky, aby sa nemohla brániť, aj keď nemôže, veď má ruky zviazané. Istota je však istota." odvrátil zrak, ale pokračoval:„Potom sa s nimi pomilujem a nakoniec im odrežem aj nohy." Lea sa otočila na brucho a dávila. Prišiel muž ku nej, surovo ju potiahol za vlasy, a otočil na chrbát. naštartoval pílu a dôsledne odrezal najskôr pravú a potom ľavú ruku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
