Pozri sa na seba.
Čo to máš na sebe? Týmto chceš nejako zaujať?
Čo to máš dopekla na tvári? Myslíš, že tá roztečená špirála niekoho zaujme a bude ti chcieť prejaviť aspoň trochu súcitu?
Nie, ľudia sa nedívajú na dievčatá s hrozným make-upom.
A načo si si vlastne ten make-up dávala? Vyzeráš s ním ako štetka.
Počkať, to si sa snažila zamaskovať to akné, ktoré ti aj tak cez make-up stále vidno?
A na hlave máš čo za výbuch? Ani krátke, ani dlhé vlasy, no už sa rozhodni. Lieta ti to na všetky strany a nevieš sa ani poriadne očesať.
A čo to máš za postavu? Všade ti trčia kosti. Vyzeráš ako pavúk. Príliš dlhé nohy, príliš dlhé ruky. Zadok nezaujímavý, boky neexistujúce, čím sa snažíš niekoho zaujať?
A tie jazvy? Si myslíš, že ti to zoberie z trápenia? Alebo sa zas iba márne snažíš vykričať do sveta niečo aby si mala aspoň trochu pozornosti? Aj tak je to zbabelé.
Veď vlastne nemôžeš mať ani žiadne problémy. Prečo sa správaš ako dieťa?
A máš okuliare. To určite z toho že nemáš život a iba sa pozeráš do toho mobilu. Pretože z domu aj tak nikdy nevyjdeš, nemáš za kým.
Nemáš kamarátov. Pretože nie si príliš pekná na to aby ťa mal niekto rád. Nie si príliš inteligentná a ani zaujímavá na to aby si okolo seba mala ľudí ktorí by sa o teba naozaj zaujímali. A prečo sa všade vtieraš? Ver mi že to ti kamarátov nezíska.
A frajera si už mala? No áno, takého, ktorý s tebou chodil len preto aby niekoho mal. A potom si to uvedomil a dal ti kopačky, pretože tak to vo svete chodí. Si proste tak naivná.
Prečo sa na seba toľko dívaš v tom zrkadle? Veď sama dobre vieš že nie si pekná. Sa snažíš nájsť aspoň niečo čo by na tebe bolo aspoň trochu príťažlivé? Neboj sa, nič nenájdeš.
O čo sa tu vlastne snažíš? Nemáš na nič talent. Nevieš spievať, tancovať, nevieš poriadne ani chodiť. Žiadne oblečenie ti nesluší a iba si preplúvaš životom.
A stále sa snažíš.
Chodíš za nimi. Doliezaš. A snažíš sa byť tá obľúbená, pretože tí majú predsa ten život najľahší. Snažíš sa získať kamarátov, akoby si sa snažila získať spojencov, ktorí by ťa uchránili pred tými ostatnými ktorí v skutočnosti dobre vedia, aká si.
Úbohá.
Škaredá.
Trápna.
Načo?
Povedz mi na čo to robíš.
Načo sa snažíš?
Prečo si stále myslíš že všetko bude v poriadku keď nebude? Už si si to uvedomila?
Tvoje jazvy o tom svedčia.
A ani vlastná rodina sa o teba nezaujíma, pretože keby áno, určite by sa prestali hádať. Určite by sa zaujímali o to ako sa naozaj cítiš a prestali ti vnucovať cudzie názory a myšlienky ktoré nie sú z tvojej hlavy.
A ty sa stále snažíš a stále ti všetci iba ublížia. Si tak krehká. To si sa zo svojho života ešte nič nenaučila?
A stále každému veríš.
Prečo?
Prečo proste nedokážeš pochopiť že nikdy nebudeš dostatočne dobrá? Nikdy sa o teba nikto nebude zaujímať. Prestaň už kričať do tmy.
Aj tak ťa nikto nikdy nebude mať rád.
Pretože sa nikto nestará.
Pretože vedia že si niečo menej.
Čo ešte spraviť?
Nič.
Nič už to nedokáže napraviť.
A tie tvoje záchvaty úzkosti? Ani ich nevieš zastaviť. Panebože, zas si iba trápna. Sa nevieš normálne nadýchnuť a ukľudniť sa? Aj tak na ne nemáš žiaden dôvod.
Daj už každému pokoj.
Nikoho
to
nezaujíma.
A prečo stále túžiš po chlapcovi, ktorý je proste mimo tvoju ligu? Prečo sa stále snažíš ho dostať keď dobre vieš že jeho srdce patrí inej? Si tak hnusná. Aj tak vieš že teba nikdy nebude chcieť.
A čo že si tam pre neho bola vždy keď ťa potreboval? Si iba jeho poskok na ktorom sa mohol vždy vyplakať. Nikdy ťa nemal vskutočnosti rád.
Nikto ťa nemá rád.
Prečo proste nejdeš a nemiluješ samu seba, keď to nikto iný nespraví?
Pretože ako môžeš očakávať, že ťa niekto bude milovať, keď ani ty sama nemiluješ seba,
a ako môžeš očakávať že budeš milovať samu seba, keď to nikto iný nerobí?
A stále dokola.
Začarovaný kruh.
A čo je to život bez lásky?
💐
