Nedoručené listy

•1•

Ahoj Skye, ak toto čítaš, chcem ti povedať, že už mi je dobre. A že dúfam, že si našiel to šťastie, ktoré si pri mne nenachádzal. Že dievča, ktoré miluješ, spĺňa všetky kritériá, ktoré som, bohužiaľ, ja nespĺňala. Ja viem, možno ťa to vôbec netrápi čo teraz píšem, takže ak nie, nemusíš to čítať. Myslím si, že je tu zopár dievčat, ktoré to cítia rovnako a nebude in vadiť, ak to budem písať = venované tebe.

Drahý Skye, chcem aby si vedel, že niekedy mi ešte teraz znejú tvoje posledné slová v ušiach. Chcel si, aby sa ti tvoja 'kráľovná' poddala celá - telom aj dušou. Aby si bol jej prioritou a aby jej kariéra, záujmy a priatelia boli vedľajšie. Aby si bol číslom jeden. A ja som sa snažila stať sa touto 'kráľovnou'. Naozaj som sa snažila. Ver mi, nevedela som si predstaviť, aké by to bolo, milovať niekoho iného. Alebo venovať sa viac športu, či škole, ako tebe. Už od prvej chvíle, čo som s tebou strávila, som cítila, že si ten pravý.

Spomínam si, ako si raz prišiel za mnou na autobusovej zastávke a spýtal sa ma koľko je hodín, napriek tomu, že si držal mobil v ruke. Tvojmu šibalskému úsmevu som nevedela odolať, a tak ešte v ten večer sme spolu skončili v kine. Vzal si ma na animák, akoby si vedel, že to na mňa zapôsobí viac, ako nejaký horror. Nesmierne som si to užívala a po kine si si vypýtal moje číslo, čo znamenalo, že si sa so mnou cítil dobre. Nadiktovala som ti ho zle, aby som vedela, či to myslíš naozaj vážne.. A áno, myslel si. Akonáhle si vedel, že číslo je zlé prišiel si za mnou znova aby si ho mal správne. Lichotil si mi a ja som si hrýzla od dojatia do pery, nechápala som, ako je možné, že maturant má záujem akurát o mňa.

Od tej chvíle som sa snažila dať ti všetko, čo si žiadal. Bola som ochotná vzdať sa svojich snov, cieľov a túžob, aby som mohla mať teba. Ale tebe to nestačilo. Napokon som to vraj nesplnila. Vieš, nikdy som naozaj nepochopila prečo si sa so mnou rozišiel. Preplakala som dni, týždne, Ba možno i mesiace pýtajúc sa 'prečo'? Prečo si to ukončil? Prečo som neni dostatočne dobrá? Toľko otázok typu 'prečo' nuž, bohužiaľ, ani na jedno 'prečo' som nenachádzala odpoveď. Dodnes ich neviem. Ale popravde, už mi to je jedno. Jedného dňa.. Tlačila som vozík v potravinách, obzerala som sa po regáloch, sem-tam som za policami zavadila pohľadom o šťastný, za ruky držiaci sa párik a uvažovala som.. Pochopila som, že sa musím prestať trápiť. Jednoducho som sa s tým musela zmieriť, že to už nikdy nebude tak, ako si to predstavujem. Že nemôžem ostať stať na mieste, ale musím sa pozbierať k lepšiemu zajtrajšku. Že život ide ďalej aj bez teba, či chcem- či nechcem, nemôžem sa večne trápiť.. Nebolo to také ľahké, ako to teraz píšem..

S dvomi veľkými, ťažkými taškami som vychádzala z potravín, nariekajúc ako to vezmem domov. Keď v tom sa preto mnou zjavil párik, ktorý spoločne bral nákup. Hovorila som si, či sa azda celý svet popárikoval, aby mi robil napriek..

Bol chladný, októbrový deň, nejaký víkendový a potrebovala som navariť večeru, inak by som snáď umrela hladom. Chladnička zívala prázdnotou a ja som sa neupravená, neučesaná vybrala nakúpiť. Nakúpila som toho toľko, až to vyzeralo, že som mesiac nejedla. Ako som vychádzala z potravín, uvedomila som si, že problém bude peši to zobrať domov. No v tom, si sa objavil na svojom bielom bavoráčiku. Pomyslela som si, aké mám šťastie. Ani som neverila, že je to pravda. Bolo to, ako keby sa objavil môj princ na bielom koni, presne v ten správny čas. Naložil si tašky do kufra, otvoril si mi dvere spolujazdca- ako ozajstnej princeznej a odviezol si má domov. Neustále si hovoril aká som krásna, keď som neupravená až to skončilo tak, že sme spolu stáli pri sporáku a učila som ťa, ako urobiť šalát s kuracím mäsom a -môj obľúbený- čokoládový puding. Bola to krásna nedeľa. Toľko smiechu, radosti a úprimných úsmevov..

Pri tebe plynul čas inak ako pri iných. Plynul omnoho rýchlejšie ako pri ostatných. Niekedy si myslím, že prebehli takou rýchlosťou, že som si ich nestihla užiť dostatočne. V tých chvíľach som chcela od radosti vyskočiť z kože a chcela som to vykričať celému svetu. Chcela som aby každý vedel, že ťa mám a že má robíš najšťastnejšou. Nedokázala som si predstaviť, že človek, ktorý má robil najšťastnejšou na svete, ma raz bude robiť najsmutnejšou. Nechcela som si to pripustiť. No bohužiaľ, tak to už býva. Mne ostala bolesť a spomienky, tebe hrdá povesť. Dúfam, že pri zahodení našich spomienok si si nechal aspoň jednu, chvíľu kedy si sa naučil variť. Aspoň môžeš očariť nejaké dievča tým, že jej navaríš, no nebolo by to skvelé?