Zbierka poviedok, ktorá zohreje vášho čitateľského ducha. Zbierka obsahuje klasické oneshoty na vaše obľúbené shipy a iné poviedky, ktoré náhodne vznikli v mojej hlave, no nemali vyšší potenciál na to, aby z nich vznikla kniha.
Nové poviedky stále...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
#neighbor #writter #model #namjin
•
Je ťažké žiť vedľa človeka ako je Seokjin. Každý večer počúvať vrzgavý zvuk postele vedľa a ženské, čo kričia Seokjin alebo iné synonymá jeho menu ako napríklad Bože a Ježiši.
Isteže to nebolo až také hrozné. Dalo sa cez to preniesť.Každý má predsa svoje búrlivé obdobie. Ale to by nebol on keby aspoň raz do týždňa neusporiadal párty. A keď už hovorím párty tak myslím riadnu párty s kopou alkoholu a s veľmi nevkusnou hudbou. A to viem preto, lebo bývam hneď vedľa a všetko to do detailu počujem.
Nahnevane som si povzdychol. Nedokázal som sa sústrediť. Bol som nevyspatý vďaka predvianočnej párty vedľa.
Vstal som a zo stola hnedú šálku, ktorá bola odložená hneď vedľa môjho počítača.
Práve som mal rozpísaný román a potreboval som nové zápletky do deja, ale moja hlava odmietala vymyslieť čo i len jednu zmysluplnú vetu. A preto som dúfal, že aspoň šálka kofeínu mi pomôže.
•
Po hodine ležania na čiernom gauči ma všetka tá mizerná nálada prešla. Do mysle prišlo vnuknutie a do prstov sa vrátila istá nedočkavosť a napätie.
Vstal som z gauča a rýchle si sadol za počítač. Prsty mi pobehovali po klavesnici a oči som mal prilepené na obrazovke. Srdce mi bilo ako keby som práve dobehol maratón a na tvári som mal usadený sústredený výraz.
Cítil som to. Postavy v románe začali sami od seba rozprávať a ja som len písal to, čo som počul.
Od vedľa sa ozvalo veľké zadunenie elektrickej gitary. Od ľaku som až podskočil.
,,Čo do riti-" Do oka som dostal tik a nahnevane vstal. Veľkými krokmi som si to nakráčal k dverám toho nevychovaného imbecila a z celej sily mu zaklopal na dvere.
Z bytu sa ozvalo ešte jedno zadunenie. Ešte raz som zaklopal, no tentokrát to znelo menej trpezlivo.
,,Prepáčte..." Spustil som hneď.
Čo? Prečo sa mu vôbec ospravedlňujem?!
,,Áno?"
,,Ja bývam hneď vedľa, viete. Mohli by ste si to trochu stíšiť?" Zvolím slušný prístup. Mladý Seokjin si odhrnie ružovkasté vlasy a arogantne sa uškrnie.
,,Určite vám to nevadí až tak. Podľa mňa ste prišli kvôli niečomu inému." Jin sa oprel o rímsu a výťazne sa na mňa usmial.
