Tajomstvo lesa

Pohreb

           ''A ako vlastne zomrel?'' spýtal sa Juraj otca. ''Infarkt.'' odpovedal mu otec, a pokračovali na cintorín. Jurajov starý otec zomrel pred pár dňami. Na pohreb nemohli prísť. Bol aj so svojim otcom na služobnej ceste v Kanade. Od smrti jeho matky cestuje všade s ním. ''Nemám rád tento cintorín.'' oznámil Juraj. Bol to len malý cintorín blízko lesa. Len pár starých hrobov z ktorých sa nedalo prečítať ani meno zomrelého. Bolo ľahké rozoznať hrob starého otca. Bol to jediný rovný kamenný pomník v strede cintorína. Prišli ku hrobu. Ticho stáli a spomínali na starého otca. Jurajov otec zrazu prerušil ticho čítaním náhrobku, ''Dušan Behuter, narodený 7.7. 1917, zomrel 7.7. 2017 vo veku úctyhodných 100 rokov.'' Hneď pod týmto nápisom bol ešte jeden, napísaný divným písmom. Vyzeralo ako niečo medzi azbukou, japončinou a starogréckou abecedou. Po chvíli spomínania odišli z cintorína. 

                 Venovali ešte posledné pohľady cintorínu vedľa starej kaplnky na kopci a pobrali sa späť do domu nebohého starého otca. Bol to obrovský dom, vyzerajúci skôr ako stará vila, stojaci hneď za lesom. Býval v ňom len starý otec. Bol veľmi ďaleko od najbližšieho mesta. Starý otec im odkázal tento dom a všetko v ňom spolu s prosbou, aby ho nepredávali. Prišli k domu a otvorili dvere domu. Vstúpili do obrovskej vstupnej siene. Pred nimi bolo schodisko ktoré viedlo do ďalších dvoch poschodí domu. Jurajov otec zamieril k baru a nalial si drahej starej whisky. ''Idem si obzrieť dom.'' povedal Juraj a odišiel. Vystúpil po schodoch na prvé poschodie. Objavila sa pred ním dlhá chodba s piatimi dverami. Otvoril prvé dvere kde bola spálňa s veľkou manželskou posteľou, stolíkom a skriňou. Celá izba bola nádherne čistá. Akoby tu niekto ešte dneska upratoval. Zatvoril dvere a pobral sa ďalej. Otvoril dvere hneď oproti. Ďalšia spálňa tentoraz ale ladená do smaragdovej farby. Vyzerala oveľa staršie ale bola aj tak čistá ako ľalia. Znova zatvoril dvere a pobral sa do ďalšej miestnosti. Prišiel ku dverám a všimol si malú ceduľku na dverách s nápisom Stela. Otvoril dvere a uvidel izbu akú nikdy predtým nevidel. Bola priestranná s balkónom, s veľkou vysokou posteľou. Všetko bolo krvavo červenej farby. Bolo vidno že osoba ktorá tu bývala žila v luxuse. Okrem postele kopy hračiek na podlahe, obrovského domčeka pre bábiky a skrine tu bol aj písací stolík. Boli na ňom nejaké papiere. Sadol si na stoličku a začal ich čítať. ''Noviny z roku 1921.'' prečítal nahlas. ''Čo tu robia tak staré noviny?'' opýtal sa samého seba, ''A vyzerajú ako nové.'' Zrazu niekto zaklopal na dvere. Juraj sa tak zľakol, že vyskočil skoro po strop. ''Kto to je?'' spýtal sa, no nedostal odpoveď. ''Kto to je?'' znova sa opýtal, ale tentoraz hlasnejšie. Znova mu nik neodpovedal. Pomaly podišiel ku dverám a so zatajením dychom pomaly otvoril dvere. Nik tam nebol. Zrazu jeho otec vybehol hore schodmi. ''Čo tu toľko robíš?'' spýtal sa ho s hnevom v hlase. ''Veď som bol preč iba pár minút.'' povedal prekvapene Juraj. ''Pár minút? Bol si preč tri hodiny.'' povedal ešte stále nahnevaný otec. Pozrel sa von oknom. Vonku bola už tma. Nechápal to. Prisahal by, že tam bol maximálne 5 minút. Až teraz si všimol niečo divné. Sviečky ktoré boli doteraz zhasnuté sa zrazu zažali. ''Tento dom je divný.'' zahlásil Juraj. ''Nevymýšľaj a nájdi si izbu kde prespíš. Prenocujeme tu.'' povedal mu otec a vybral sa znova dolu. Juraj sa vrátil do izby a zobral noviny zo stolíka. Odišiel a ubytoval sa v izbe vedľa. Ľahol si do postele a zaspal. Ráno sa zobudil pred obedom. Vstal z postele a odišiel dolu do kuchyne. Nikto tam nebol. Na linke bol malý papierik s odkazom: ''Musel som ísť skôr do práce. -otec'' Obzrel sa po kuchyni. Bola zariadená staromódne. Na stole boli naservírované anglické raňajky. ''Asi ich pripravil otec pred tým ako odišiel.'' pomyslel si. Sadol si za stôl a vychutnal si raňajky. Keď dojedol a odpratal tanier, vyšiel hore späť do svojej izby upratať ju, a vykonať rannú hygienu. Vošiel do izby a nemohol veriť tomu čo videl. Celá izba bola uprataná a späť v stave v akom ju včera našiel. Odišiel teda do kúpelne. ''A čo teraz?'' vzdychol si, ''Idem doobzerať dom.''  Odišiel na tretie poschodie. Vyzeralo otrasne oproti predchádzajúcim. Tapeta otrhaná, dvere staré prašivé a všade veľa prachu. Tiež na rozdiel od prvého tu bolo len trojo dverí. Prišiel k prvým a vyskúšal ich otvoriť. Boli zamknuté.  Vyskúšal aj druhé, no tiež boli zamknuté. Prišiel k tretím. Bola na nich ceduľka s nápisom napísaním divným písmom. Bolo mu známe. Akoby to písmo už niekde videl. Spomenul si. Rovnaké písmo bolo aj na hrobe starého otca. Skúsil dvere otvoriť. Neboli zamknuté. Otvoril zaprášenú tmavú miestnosť s jedným oknom, pracovným stolíkom a komodou. Bolo viidno že tu už dlhú dobu nik nebol. Prišiel ku oknu a odhrnul potrhaný záves. Uvidel niečo čo nečakal. Spodok stromov obrastené machom. Ale les bol až 100 metrov od domu. Otvoril teda okno. Pozrel sa dolu, a zistil že je asi meter nad zemou. ''Ako je to možne?!'' vykríkol Juraj. Pred chvíľou bol vysoko v dome starého otca, a teraz je nikde v strede lesa. Rýchlo zatvoril okno. Vystrašený cúval k dverám. Otvoril ich a rýchlo zavrel. Bežal ihneď k oknu na konci chodby a vystrašene pozrel dolu. Bol vysoko nad trávou pod ním, a ďaleko od lesa pred ním. ''Čo je s týmto domom?!'' opýtal sa sám seba. Utekal do jeho dočasnej izby po mobil ktorý si nechal na nočnom stolíku. Chcel vytočiť otcovo číslo no zistil že nemá signál. Sadol si na posteľ a rozmýšľal čo spraví ďalej. Zrazu mu zrak padol na noviny na nočnom stolíku. Boli to tie staro nové noviny, no teraz boli čímsi iné. Teraz boli z roku 1932. ''Ja som ich nemenil.'' povedal si. Zobral ich do ruky a začal čítať. Na prednej stránke bola fotka lesa s popisom: ''Brutálna vražda dvoch mladých, viac na strane 7''. Otvoril teda stranu sedem a čítal: ''Včera 11.9. brutálne zavraždili mladý pár v lese blízko Strakova.''Počkať, '' povedal Juraj, ''Strakovce sú neďaleko odtiaľto. Muselo sa to stať v tomto lese!'' Pokračoval v čítaní: ''Zohavené telá 24 ročného muža a 23 ročnej ženy boli nájdené bez vnútorností a časti oboch tiel boli ďaleko od seba. Príčina smrti je neznáma. Na telách boli nájdené stopy pazúrov a obrovského pravdepodobne zobáka. Ktokoľvek by vedel niečo o obetiach nech sa hlási na policajnom úrade v Strakovciach. Vopred ďakujeme.''